Aká bola cena za vstup do EU?
V 90-tych rokoch došlo k obrovskému vydieraniu Švajčiarska a Nemecka rôznymi židovskými organizáciami, ktoré požadovali obrovské výpalné za holokaust. Toto vydieranie bolo ale iba predohrou k veľkému finále: vydieraniu Východnej Európy. S kolapsom sovietskeho bloku sa odkryli lákavé vyhliadky k bývalému centru európskeho židovstva. Žmýkanie miliárd dolárov bolo prevádzané s bezstarostnou bezohľadnosťou a vytvorilo tak jeden z hlavných zdrojov antisemitizmu v Európe.
Edgar Bronfman, predseda Svetového Židovského Kongresu (WJC) (Wikipedia) prehlásil Bankovému výboru: “Bolo to odsúhlasené s vládou Izraela, že bezprízorný majetok by mal pripadnúť Svetovej židovskej reštitučnej organizácii”. S použitím tohto mandátu sú bývalé zeme sovietskeho bloku vyzývané k odovzdaniu všetkého predvojnového majetku alebo poskytnutiu finančnej náhrady (vypočúvanie pred Výborom pre bankovníctvo a finančné služby, Snemovňa reprezentantov, 11.12.1996). Na rozdiel od Švajčiarska a Nemecka boli však tieto požiadavky vznášané neverejne. Totiž verejnosť, ktorá prešla mlčaním vydieranie švajčiarskych bankárov a nemeckých priemyselníkov by sa mohla zachovať úplne inak pri vydieraní hladných poľských alebo slovenských poľnohospodárov. A s podporou oficiálnych predstaviteľov USA predsa nemôže byť problémom zlomiť odpor už pokorených národov.
Keď poľský parlament navrhol limity náhrad aby predišiel nesolventnosti, Elan Steinberg z WJC odsúdil tento zákon ako v zásade antisemitský čin. K vynúteniu pokory neposlušných vlád používali židovské organizácie (najmä WJC) hrozbu amerických sankcií. Eizenstat (Wikipedia) urgoval na Kongrese vytiahnutie holokaustových kompenzácií vysoko na zoznam požiadavkov na tie východoeurópske zeme, ktoré chcú vstúpiť do OECD, WTO, Európskej únie, NATO, Rady Európy: “Budú počúvať, čo požadujete. Budú mať dôvod”. A že ho aj mali. Hirchson (Wikipedia) pripomenul svoj súboj s rumunským premiérom a svedčil: “Uprostred súboja som mu povedal jednu poznámku, ktorá zmenila celú atmosféru. Povedal som mu, že behom dvoch dní idem na rozhovor do Kongresu. Čo chcete, aby som im tam povedal? Atmosféra sa zmenila”.
Prečo si myslíme, že toto sa v Československu a následne na Slovensku nedialo? To, že o tom nevieme ešte neznamená, že sme vydieraní neboli. Keďže sme v spomínaných organizáciách ako OECD, WTO, NATO, Rada Európy, EU, dá sa predpokladať, že to bolo len vďaka zaplatenému výpalnému, ktoré bolo určite nemalé. Môžme si byť istí iba jednou vecou – zadarmo to nebolo. Možno za peniaze zaplatené Slovenskom bola nakúpená munícia, ktorou boli zastrelení mieroví aktivisti na palube konvoja s podporou pre Gazu. Možno je cenou aj postoj Bratislavy pri hlasovaní v Rade OSN pre ľudské práva o rezolúcii, podľa ktorej vytvoria špeciálnu nezávislú vyšetrovaciu komisiu incidentu tohto incidentu. Napriek “vážnemu znepokojeniu” MZV SR a ľútosti nad obeťami v humanitárnom konvoji sa Slovensko zdržalo hlasovania o vytvorení tejto komisie! Koľko nás ale podpora stála, aká bola naozaj cena nášho vstupu do organizácií, bez ktorých by sme asi “neprežili”, to sa asi nedozvieme nikdy. Schmögnerová a Miklóš nám to dobrovoľne neprezradia.
Použitá literatúra:
Norman Finkelstein – Průmysl holocaustu
Wikipedia
Erich Vinclav