Lipovec, krvou skropená zem
December 1st, 2011
No comments
Lipovec je mesto na Ukrajine a leží neďaleko Vinice. Dnes jeho názov málokomu na Slovensku niečo hovorí, teda okrem historikov, čo študujú novodobé dejiny Slovenska a nadšencom, ktorí sa o túto časť našich dejín zaujímajú. V rokoch Druhej svetovej vojny to však bolo úplne inak. Vtedy sa názov tohto mesta skloňoval na Slovensku vo všetkých pádoch. A niet divu, veď neďaleko neho a priamo v ňom došlo k bojovému stretu slovenskej Rýchlej brigády so 44.horskou streleckou divíziou Červenej armády. Tento boj nemal, čo do intenzity obdobu počas celého obdobia, v ktorom sa slovenské jednotky zúčastňovali bojov na východnom fronte.
Read more…
Je len málo miest na svete, ktoré si právom zaslúžia hrdý titul mesto – hrdina. Ide o mesta, ktorých obyvatelia sa postavili na odpor hrozbe predstavovanej cudzími vojskami. Pri prechádzkach po nich necítiť len romantický závan zašlých čias a nostalgický pocit smútku za nimi. Cítiť z nich pach krvi, pušného prachu, sú plné ohňa, dymu a kriku ranených a umierajúcich. Pripomínajú nám, že ľudské dejiny sú plné utrpenia, že v danom meste žili ľudia, ktorí neváhali pri jeho obrane položiť život. Ako som povedal, takých miest nie je veľa a ešte menej je ich v našich končinách. Okrem Viedne, ktorej obyvatelia sa hrdinsky postavili v roku 1683 tristotisícovej tureckej armáde mi vlastne napadá len jedno mesto v strednej Európe, čo si zaslúži tento hrdý titul – Varšava…
Začiatok minulého storočia nevyzeral z hľadiska Slovákov ako národa nijak ružovo. Maďarizácia naberala na obrátkach a každý prejav národného cítenia bol trestaný. Propagátori odnárodňovania už netrpezlivo čakali na zánik Slovákov ako národa. lenže v spoločnosti, tak ako vo fyzike platí zákon akcie a reakcie a tieto aktivity vyvolali odozvu na slovenskej scéne, ktorá sa maďarizátorským kruhom rozhodne nemohla páčiť. Slováci sa totiž aktivizovali po každej stránke. Z politickej pasivity vystúpila Slovenská národná strana a formovala sa Slovenská ľudová strana. A aj napriek machináciám a zastrašovaniu sa im darilo pretlačiť do uhorského snemu svojich kandidátov. Ani v hospodárskej oblasti Slováci nelenili a drobnou prácou medzi ľudom pripravovali pôdu pre ďalší zápas za svoje práva. A aj keď nebola vrstva uvedomelej slovenskej inteligencie doma početná, predsa len existovala a počet je príslušníkov pomaly ale isto rástol aj vďaka tomu, že študenti vylúčení z uhorských škôl pre svoje národné postoje mohli dokončiť svoje štúdia v zahraničí. Takisto Slováci, ktorí boli nútení opustiť svoju vlasť z ekonomických dôvodov sa v slobodnom prostredí rýchlo presadili a ich spolky a spoločnosti boli v mnohom veľmi nápomocné krajanom doma. Veľký kus práce na tomto poli urobili najmä Slováci v USA. A Slováci sa dostávali do povedomia aj mnohých vzdelancov svetového formátu a slovenská otázka sa týmto preniesla cez hranice Uhorska. Takže začiatkom storočia sa napriek celej mašinérii odnárodňovacieho teroru mohli Slováci do budúcnosti dívať s istou nádejou. Vtedy však došlo k udalosti, ktorá doslova otriasla nielen Slovákmi, ale celou Európou. K udalosti v Černovej…
Pochopenie jeho zlyhania keď neodhalil Hitlerove plány ma dve roviny. Prvou je jeho viera, že stihne zaútočiť ako prvý. To by sa karta obrátila a vývoj by bol opačný. A druhá príčina jeho zlyhania bol Hitlerov sklon k hazardu. Je známe, že mal slabosť pre odvážne a riskantné ťahy. Preto napadol Sovietsky zväz s armádou totálne nepripravenou na jeho prírodné podmienky. Jeho oddiely nemali často ani aktuálne a spoľahlivé mapy. A práve to bol dôvod, prečo Stalina tak zaskočil. Každý predstaviteľ krajiny totiž vie, že reči, ktoré zaznejú na politickom zhromaždení sú mlátením prázdnej slamy. Preto si ich nehodno všímať a treba sa sústrediť na konkrétne prípravy.
Boľševizmus. Názov pre ideológiu, ktorej nositelia majú na svedomí milióny ľudských životov a nesú zodpovednosť za utrpenie ďalších desiatok miliónov po celom svete. Aké však boli korene tohto hrôzostrašného fenoménu v ľudských dejinách? Na počiatku boli filozofické úvahy neskôr známe ako utopický komunizmus. Modelovali ideálny svet bez nešvárov a neduhov sveta. Zároveň si však jeho tvorcovia uvedomovali nereálnosť týchto plánov. V podstate vytvárali obraz ideálu, ku ktorému sa ľudstvo malo priblížiť, akýsi ideálny model spoločnosti. Tak to bolo celé stáročia. Potom sa však tejto myšlienky zmocnili ľudia, ktorí už nenačrtávali obraz ideálneho sveta na ostrove Utópia, ale vytvárali ideológiu. Ideológiu, ktorá mala mať reálne kontúry. Teda chceli už nie fantazírovať o dokonalej spoločnosti, ale túto spoločnosť aj reálne vytvoriť. Samozrejme podľa svojich predstáv.
Počas bleskovej vojny na západe v roku 1940 zaznamenali veľké úspechy novovytvorené nemecké výsadkové jednotky. Ich úspechy pokračovali aj nasledujúci rok počas bojov o Krétu. Na základe týchto úspešných operácii sa aj na Slovensku začalo uvažovať o vytvorení parajednotky, ktorá by plnila prieskumne a diverzné úlohy v tyle nepriateľa, obsadzovala oporné body a robila prieskum bojom. Počítalo sa z jej nasadením v prípade obnovenia vojnového konfliktu s Maďarskom.
Čoraz častejšie sa vo svojom okolí stretávam so slovným spojením “dnes v tejto ťažkej dobe”. Ako však môže byť dnes doba ťažká, keď každému bez rozdielov sú vraj zaručené práva vyplývajúce z demokratického a právneho štátu, ktorým údajne Slovenská republika nepochybne je? Ako môže byť doba ťažká, keď človek je súčasťou tak prepracovaného a férového sociálneho systému, ktorý každému zabezpečí to, čo mu patrí?