V slovenskom parlamente sa už stalo zaužívaným zvykom, že ak niektorá politická strana dá akýkoľvek dobrý návrh, politická opozícia ho bez mihnutia oka zmetie zo stola. Bez ohľadu na jeho kvality, bez ohľadu na jeho prospešnosť pre Slovensko. Čím je dokonca návrh prospešnejší, tým je tvrdšia opozícia voči nemu. Hľadajú sa všetky možné aj nemožné argumenty, len aby bol takýto návrh zmietnutý zo stola a navrhovateľ zosmiešnený. Nehľadá sa spôsob ako ho prijať, ale dôvod prečo ho zamietnuť. A je úplne jedno, či sa s ním politická opozícia stotožňuje, alebo jej ide návrh proti ideologickej línii. Náš parlament si už totiž definitívne zamenil pojem slova politika za politikárčenie.
Read more…
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky pod vedením Mikuláša Dzurindu chystá zaujímavý krok. V rámci čo najlepšej propagácie Slovenska chystá rušenie Slovenských inštitútov v niektorých západných krajinách. K rozhodnutiu má dôjsť už tento týždeň. Pokiaľ sa rozhodne, že Slovenské inštitúty v Paríži, Berlíne, Ríme a Viedni budú zrušené, tak slovenská diplomacia klesne na úplné dno morálnej žumpy v ktorej sa už dlhodobo topí.
Dôvody týchto zmien sú nejasné. O tom, či boli konzultované s ministerstvom kultúry sa môžeme iba dohadovať, keďže sa MZV k tomuto odmieta vyjadriť. Je smutné, že sa o niečom takom vôbec uvažuje. Čo sa ale dá očakávať od ministerstva riadeného človekom, ktorý schválil prelety bombardérov cez zvrchované slovenské územie pri agresii voči Srbsku, ktorý tíško akceptoval pyramídové hry ožobračujúce slovenských občanov, ktorý teraz lobuje za zisky zahraničných bánk podvodom zvaným Euroval.
Read more…
Islámski teroristi opäť zaútočili. Hrozba 9/11 neustále trvá. Prekazené plány islámskych fundamentalistov. Takéto alebo podobné titulky môžeme vidieť pravidelne snáď vo všetkých médiách. Neustále sme presviedčaní o tom, aký je islám nebezpečný pre svet, pre Európu a teda aj pre Slovensko. Je to ale naozaj tak?
Skúsme sa na nebezpečenstvo islámu pozrieť trocha inak – z pohľadu bežného, obyčajného moslima, nežijúceho v Európe. Aký bude jeho pohľad na Európu? Môžeme celkom spoľahlivo predpokladať, že veľmi podobný v niektorých smeroch ako pohľad Európana na moslimský svet – nebude ho zaujímať takmer vôbec. Viac ho budú zaujímať jeho vlastné, miestne problémy. Odrazu ale do jeho sveta začnú prenikať cudzie prvky. Rôzne niečo-coly, hamburgery, emancipované ženy, filmy propagujúce cudzie hodnoty, nahota, sexuálne orientované reklamy, fabriky patriace nemoslimom, vojaci nemoslimských krajín, ale hlavne morálne hodnoty, ktoré sú mu úplne cudzie. Ako by sa to páčilo vám?
Read more…
Neminie snáď dňa, aby sme v slovenských masmédiách nenašli kombináciu výrazov naznačujúcich, že byť národovcom a vlastencom je vlastne niečo zlé, nemorálne ak nie dokonca odporné ba hanebné. Neustále sú nám pripomínané činy a skutky, ktoré sa pripisujú údajným národovcom a ktoré sú považované za nemorálne a trestuhodné. Valí sa na nás záplava správ o prešľapoch SNS, o útokoch kotlebovcov na homosexuálov, cigánov a vlastne všetkých slušných ľudí, neustále nám je pripomínaný holokaust. A to všetko je pripisované národovcom. Človek si až uľahčne vydýchne, že taký Ľudovít Štúr nežil o 100 rokov neskôr, pretože by istotne bol označený za fašistu, nacistu, antisemitu a nepriateľa pokroku.
Read more…
Malacky a meno Dobrovodský sa pomaly stávajú synonymom pre aroganciu úradov, nezáujem štátu o svojich občanov, ignorovanie zákonov. Taktiež sa ale stávajú symbolom pre odvahu postaviť sa nespravodlivosti, odhodlania bojovať za svoje práva a odporu proti systému, ktorý dokázal urobiť človeku zo života peklo.
Pre tých, ktorí netušia o čo ide:
V Malackách nepomohol ani Lipšic, susedský spor sa môže skončiť zle
Prvý rozhovor s Oskarom Dobrovodským – video
Druhý rozhovor s Oskarom Dobrovodským – video
Read more…
14. marec 2011, Košice. V tento deň došlo v Košiciach k udalosti, ktorá nemá obdoby v histórii slovenskej štátnosti. Bola odhalená pamätná busta grófovi Jánosovi Esterházymu, človeku, ktorého jediným cieľom bola revízia trianonských hraníc. Na tomto cieli úzko spolupracoval s Maďarskou vládou, dokonca ako jej agent pod krycím meno “Szalma”. 17. a 18. apríla 1938 sa zúčastnil rokovaní v Poľsku, kde predložil vypracovaný návrh maďarskej vlády, ktorého cieľom bolo rozbitie Česko-Slovenska a úplné začlenenie Slovenska do Maďarska. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 dokonca osobne vítal v Košiciach Miklósa Horthyho. Počas celej jeho politickej kariéry sa s ním ako občanom Česko-Slovenska a potom Slovenska tiahne špina vlastizrady a promaďarského iredentizmu.
Read more…
Cesta politika k povýšeniu
Štát a vláda urobí pre občana niečo len vtedy, ak ich občan chytí pod krk a nepustí, dokiaľ nedosiahne čo chce. Sama od seba vláda pre občana neurobí nič. A ak aj áno, obvykle je to len nečakaný postranný efekt pri sledovaní vlastných záujmov. Prečo teda odrazu taká veľkodušnosť, keď sa vláda rozhodla rozdávať základné potraviny? Poďme sa teda pozrieť na to, čo mohlo vládu k tomuto kroku viesť. Podotýkam, že sú to číre špekulácie, nepodložené žiadnymi faktami. Ktorá z nasledovných možností sa najviac blíži pravde sa časom iste ukáže.
Read more…
Súčasná, údajne slovenská vláda opäť boduje. Najnovšie sa rozhodla rozdávať múku a cestoviny sociálne odkázaným ľuďom. Oficiálne sa jedná približne o 370 tisíc ľudí. Kam už dospel tento štát, že jeho občania sú na tom tak zle, že je nutné zaviesť v podstate starý známy systém “žobračeniek”?
Čo vlastne žobračenky boli? Prideľovali sa v období hospodárskej krízy 1930 – 1939. Boli to štátom vydávané poukážky na podporu pre nezamestnaných v rámci štátnej stravovacej akcie. Poukážky boli prideľované týždenne v cene 10 až 20 Kč. Tieto bolo možné následne vymeniť za potraviny. Na pridelenie žobračenky ale boli určené prísne pravidlá.
Na poukážky nemali právo tí, ktorí neboli aspoň tri mesiace nepretržite zamestnaní, ďalej nárok nemali poberači akejkoľvek podpory (aj minimálnej), vlastníci nehnuteľnosti (hoci aj chatrče), tí čo odmietli prácu atď. Dnes sme došli ďalej. Pravidlá budú zrejme omnoho miernejšie a zacielené najmä na jednu konkrétnu skupinu obyvateľstva.
Read more…
Niekoľko posledných dní si všímam po ceste Košicami zvýšený počet policajných hliadok. Obvykle zaujmú pozíciu pri prechodoch pre chodcov. Postávajú tam ozbrojení samopalmi vzor 58 a dohliadajú na to, aby žiaden chodec neprešiel cez križovatku na červenú. Absurdnosť celej situácie mi došla včera.
Pri ceste autobusom MHD do práce som zaregistroval na križovatke pri Novej nemocnici niekoľko policajtov rozmiestnených na ostrovčekoch. Sprvu som si myslel, že je problém so semaformi a riadia premávku, resp. stalo sa nejaké nešťastie alebo zločin. Keď sme došli bližšie, pochopil som ako veľmi som sa mýlil. Cez cestu totiž chcela prejsť babička s dvoma barlami, zrejme idúca z blízkej nemocnice. Pomaly sa došmotkala ku prechodu, vstúpila naň a vzápätí tesne na to naskočila červená. V tejto chvíli som odrazu zaregistroval rýchly pohyb postavy v reflexnej veste s nápisom Polícia na chrbte, pevne držiacej nabitý samopal na hrudi. Nie, tento policajt nedal znamenie autám, aby dali prednosť babičke. Zúrivými pohybmi zahnal babičku naspäť na druhú stranu.
Read more…
Ďurčanský je typ ctižiadostivého zahraničného politika malého slovanského národa, ktorý sa len pred nedávnom osamostatnil... Slovensku prisudzuje európsku dôležitosť a vychádzajúc z tohto hľadiska razí tzv. európsku politiku. To je príčinou toho, prečo Ďurčanský nemôže mať k Nemecku úprimný vzťah.
V Gruzínsku, v meste Gori, dodnes stoji socha Stalina. Okrem toho tam dodnes funguje Stalinovo múzeum. A to z jedného prostého dôvodu. Tento kat národov sa v tomto meste narodil. A rodáci na neho nedajú dopustiť. Podľa ich názoru síce robil hrozné veci, ale zato veľké. Inými slovami, kto nič nerobí, nič nepokazí. A aj keď je to do istej miery scestný názor, majú pravdu. Veď keby sme osobnosti minulosti brali podľa prísnych morálnych kritérií, nebola by v celých dejinách jediná osoba, na ktorú by sa dalo spomínať. Tak to jednoducho je. Veď nikto nie je svätý a pre ľudí činných v politike to platí dvojnásobne.
Read more…