Ak by som mal jedným slovom charakterizovať dnešnú dobu, bolo by to slovo kríza. Nemyslím ani tak krízu finančnú. Tá je iba dôsledkom všeobecnej krízy morálnej a krízy hodnôt. Tá sa ako skazonosný červ zahryzla do našich duši a prináša nám skazu. Úplatkári sa stali našimi vodcami a skazení a nemorálni ľudia našimi sudcami. Práve toto sa stalo príčinou nášho úpadku a hrozí nám skazou. Je preto potrebné, aby sme sa postavili tomuto zlu a raz navždy ho porazili a vyhnali z našich sŕdc a duší.
To všetci vieme. Ale treba si položiť otázku, či sme sa mi sami nestali obeťami tohto duchovného moru. Či sa toto zlo pevne neusídlilo príliš hlboko v nás. Chcem veriť, že nie. Lenže veriť nestačí. Preto musíme my v duchu odkazu našich predkov, ktorí neváhali položiť svoje životy za svoje presvedčenie a za svoju vlasť, znovu bojovať proti duchu všeobecnej skazy. Aby sme však dokázali v tomto boji zvíťaziť, musí každý z nás začať sám od seba. Každý musí najprv poraziť démonov vo svojom vnútri. Lebo len vtedy, keď to dokážeme môžeme sa postaviť zlu, ktoré nás obklopuje. Ak sa tak nestane, ak bude démon zla sídliť z nás, nepomôže nám nič. Nepomôžu nám kopy peňazí, nepomôžu nám všetky možné hmotné statky, nepomôže nám moc, ku ktorej by sme sa dostali. Nemožno predsa bojovať so zlom, keď nám ono nahlodáva dušu.
Read more…
Prirodzenou vlastnosťou človeka je starosť samého o seba. Keď viagra do práce, nerobíme to preto aby sme zvyšovali príjem firmy, ale preto, aby sme niečo zarobili a mali z čoho žiť. Prečo si teda myslíme, že politik vo vláde bude robiť niečo iné? Prečo si myslíme, že akonáhle sa takýto človek – politik dostane k moci stane sa odrazu ľudomilom a nebude hľadieť na svoj prospech ale iba výhradne na prospech nás všetkých? Sme pre nich iba banda hlupákov, ktorá si na živobytie musí zarábať tvrdou prácou, z ktorej si berú svoj desiatok. A keby len desiatok – minimálne polovicu. Pre nich je prirodzené robiť to, čo robia. Toto je ich myslenie: “Hlavne nech sa budem mať dobre. A po mne? Nech kľudne príde aj potopa!”.
Read more…
Slovensko, voľakedy pre Slovákov krajina medu a mlieka. Dnes iba púšť, kde supy okolo mrciny nedočkavo čakajú, kedy si budú môcť odtrhnúť posledné kúsky mäsa. Tieto slová sa zdajú tvrdé, veď predsa nemôže byť tak zle, dajako bolo a dajako aj bude. Skutočnosť viagra ale ďaleko horšia. Rozhliadnime sa okolo seba a pozrime sa pod povrch toho pozlátka, ktorým nám lepia oči. Uvidíme nemilosrdnú skutočnosť. Uvidíme poľnohospodárstvo a priemysel v troskách, ľudí pracovať ako otrokov za almužny, morálny a mravný úpadok.
Read more…
Na Slovensku máme údajne demokraciu. Zdôrazňujem slovo údajne. Defínicia demokracie je totiž príliš všeobecná a dá sa až príliš ľahko ohýbať podľa potreby. Moja definícia ideálneho zriadenia je jednoduchá: Rovnaké práva pre všetkých, rovnaké povinnosti pre všetkých, rovnaká spravodlivosť pre všetkých. Dokonca si myslím, že táto definícia spĺňa aj tie najprísnejšie “demokratické” meradlá.
Read more…
Čoraz častejšie sa vo svojom okolí stretávam so slovným spojením “dnes v tejto ťažkej dobe”. Ako však môže byť dnes doba ťažká, keď každému bez rozdielov sú vraj zaručené práva vyplývajúce z demokratického a právneho štátu, ktorým údajne Slovenská republika nepochybne je? Ako môže byť doba ťažká, keď človek je súčasťou tak prepracovaného a férového sociálneho systému, ktorý každému zabezpečí to, čo mu patrí?
Sme obklopení nespočetným množstvom techniky, ktorá má na prvý pohľad zjednodušiť život v takej miere, aká nemá obdobu v celej histórii ľudstva. Tak ako a prečo sa nad nami vznáša oblak ťažkej doby?
Read more…
Sloboda slova. Jeden z proklamovaných atribútov demokracie. Ak som sa minule venoval demokracii ako celku, teraz sa zameriam na tento jej prejav. Pretože sloboda slova je podľa zástancov demokratického systému jedným z jej pilierov. Ale ako všetko v dnešnej demokracii ide len o jednu z ilúzií modernej doby. A to jednoducho preto, lebo ako som zdôraznil už predtým, demokracia môže fungovať v menšom spoločenstve, kde má jedinec, občan väčšiu šancu presadiť svoj názor. Kde je menšia šanca na manipuláciu. A čo platí pre demokraciu, to platí aj pre jeden z jej pilierov, pre slobodu slova.
Read more…
Demokracia. V súčasnosti najrozšírenejší politický systém na zemi. Dennodenne ju skloňujú v médiách, oháňajú sa ňou politici a všetci dokopy ju velebia a ospevujú jej princípy. Je to však naozaj taký úžasný politický systém, ako sa nám snažia nahovoriť? Alebo je to len ďalší politický systém v dejinách ľudstva, so svojimi kladmi aj zápormi, ktorý bude jedného krásneho dňa prekonaný? Nuž mne sa skôr zdá, že to druhé. Dôvod je celkom prostý.
Read more…
December 11th, 2010
admin
Nikto sa nezrodil z ničoty. Každý človek má svojich predkov. Každý má nárok na pravdivú históriu svojho rodu. Každý by mal byť na svojich predkov hrdý. A to sa týka nielen jednotlivcov, ale aj národov.
Pozrime sa okolo seba. Každý národ okolo nás má svoju hrdosť. Či sú to Maďari, Poliaci, Česi. Prečo len my, Slováci, nedokážeme to, čo všetky národy okolo nás? Tvrdia nám, že my Slováci žiadnu históriu nemáme. Trúsia o nás vtipy typu “Môžete nám poslať históriu Slovenska? Samozrejme, stačí vám to SMS-kou?” Kedy si začneme ctiť svojich predkov? Ľudí, ktorí bez váhania nasadzovali svoje životy za takú pre nás fiktívnu vec, ako je právo na sebaurčenie? Prečo sa za nich hanbíme? Prečo sa nimi nechválime? Koľkí z nás by to dnes dokázali? Kto by dokázal zanechať svoj relatívne dobrý život a postaviť sa za svoj národ, za národné princípy, bez ohľadu na to, čo ho to bude stáť?
Read more…
V celej plejáde dní, ktoré si z rôznych dôvodov pripomíname ako dni, kedy sa stalo niečo významné v dejinách nášho národa, mi akosi chýba jeden, ktorý by som nazval dňom národnej jednoty. Je to 16. október. Tento deň je v dejinách Slovákov významný ako deň, kedy boli prekonané na prvý pohľad nezmieriteľné rozpory. Pre dobro národa sa zabudlo na konfesionálne rozpory. A práve tým je tento deň významný, pretože v našich dejinách bolo vždy viac toho, čo nás rozdeľovalo, než toho, čo nás spájalo.
Read more…
V dnešnej dobe je údajne na Slovensku demokracia. Každý môže “slobodne” povedať svoj názor – pokiaľ ale vyhovuje vládnucej vrstve. Ako vzor demokracie sa nám predkladá predvojnová ČSR. Tak sa pozrime bližšie, ako to vtedy vyzeralo na Slovensku s demokraciou.
Je známe, že na Slovensku boli za úradníkov menovaní najmä Česi. A to bez ohľadu na to, či mali na danú funkciu schopnosti alebo nie. Ak boli na funkciu kandidáti viacerí, t.j. ako Česi tak aj Slováci, prednosť dostal obvykle Čech a to bez ohľadu na vzdelanie. Taktiež vojsko a policajné zložky sa skladali najmä z Čechov – legionárov. Títo nenávideli kresťanstvo a zhrubnutí vojnou neváhali s ničením kresťanských symbolov kde prišli. Z kostolov strhávali kríže, pažbami pušiek rozbíjali sochy, odbíjali hlavy Kristovi na kríži, aj inak znesväcovali kostoly. Toto bolo mlčky tolerované českou vládou a parlamentom.
Read more…