Čierny deň v Šaci
22.5.2010 Moldava, Košice – Šaca. Ľudová strana Naše Slovensko na čele s Mariánom Kotlebom opäť zavítala do Košického kraja. Tentoraz bola na pláne návšteva obcí Moldava nad Bodvou, Košice – Šaca, Varhanovce a Sabinov. Osobne som sa zastavil na stretnutí v Moldave a Šaci.
Do Moldavy sme dorazili približne o 10:15, takže sme mali dosť času trocha sa prejsť, dať si kávu a porozprávať sa s ľuďmi. Po Moldave už krúžilo naše auto s ampliónom a ohlasovalo stretnutie s občanmi. Ako chvostík sa za ním držalo aj policajné auto. Hneď na námestí je aj budova pobočky Matice Slovenskej, tak sme sa na ňu aj pozreli bližšie. Pekná, zrekonštruovaná budova. A všade na oknách vyvesené volebné fotky HZDS… No proti gustu žiaden dišputát. Inak práve matičiari nás už vítali s radosťou a vyzerali aj trocha sklamaní, že sme odmietli ich pozvanie na kávu. Chceli sme si ale urobiť trocha obraz o situácii.
Bolo vidieť zvýšený výskyt hliadkových vozidiel, ale nič nezvyčajné na naše pomery. Zásahové jednotky sme veľmi nevideli, ak tam boli, tak dobre schované. Prejavy prebiehali v pohode, obzvlášť prejav pána Pavlíka mal úspech. Jediným rozdielom oproti podobným akciám bolo zistenie, že cigáni už ani nevedia o čo ide a kľudne ich pár sledovalo prejavy, dokonca sa spokojne premávali cez námestie, akoby sa nič nedialo. Od nás im samozrejme ani nič nehrozilo, tak ako vždy.
To sme ale ani netušili, že to je iba slabučký úvod k tomu, čo nás čakalo v Šaci. Išli sme dvoma autami trocha skôr ako ostatní. Keďže práve bolo v Šaci čerstvo namaľované dopravné značenie na ceste, kľučkovali sme po nej akoby sme išli slalom. Pritom sme hľadali jedným očkom aj miesto na parkovanie. Keď sme už chceli zastať udrelo mi do očí niečo, čo mi akosi nesedelo. Ešte som stihol zakričať “Pridaj!”. Našťastie kolega rýchlo zareagoval, napriek tomu, že sám bol očividne prekvapený. Pri ceste totiž stáli stovky cigánov. Od malých faganov, až po staré cigánky. Najviac ale bolo vypasených, tetovaných rabiátov. Dokonca si povynášali na verejný chodník stoličky a lavice, kde pofajčievali, debatovali a podozrievavo sledovali okoloidúce autá. Neveriacky sme na seba v aute pozreli. To snáď nie je možné, obvykle keď niekam prídeme, tak mesto je bezpečné aspoň pokiaľ tam sme. Dnes ale Šaca bola čierna. A nás bolo dokopy päť. Po krátkej porade sme sa otočili a vrátili sa na miesto konania. Samozrejme, autá sme odstavili trocha mimo. Nič iné nám ani nezostávalo – musíme stáť verne pri sebe a svorne ísť vpred. Veď toto je aj naším heslom – verní sebe, svorne napred!
Na mieste sme boli asi desiati až pätnásti. Aparatúra sa vybaľovala, ale mal som akési tušenie, že sa ešte niečo stane, že niečo nie je tak ako obvykle. Cigáni sa totiž sami o sebe na takéto akcie nedokážu zorganizovať. Toto tušenie nabralo o chvíľu celkom jasné obrysy. Práve som fotil postávajúcich cigánov, keď sa odrazu pohol celý zástup smerom k nám. Odhadol som ich zhruba na dve stovky, väčšinou samí tetovaní vypasení bitkári. Rozostúpili sa okolo nás v polkruhu, vo vzdialenosti zhruba 20 až 30 metrov. Malé skupinky nám prešli aj za chrbát. Tu sme aj postrehli, že dostávajú od niekoho pokyny, nebolo ale jasne vidieť od koho. Neskôr som ale medzi nimi postrehol aj podivné osoby. Podivné preto, lebo boli bieli, mali kvalitné fotoaparáty s teleobjektívmi a kamery. Ďalší kamienok do skladačky zapadol, keď som si uvedomil, že som nevidel ani jediného štátneho policajta, tobôž kukláča. Postávala tam skupinka mestských policajtov, ktorá ale pri množstve asi 400 až 500 zúčastnených ľudí (medzitým sa pozbieralo aj dosť miestnych, taktiež nás prišlo podporiť pár desiatok Košičanov) by nedokázal absolútne nič. A treba povedať, že atmosféra bola poriadne dusná.
Začali prejavy. Zo začiatku boli občas prerušované výkrikmi z radov cigánov. Postupne ale utíchali pri prejave Vladimíra Pavlíka. Keď prišiel na rad Marián Mišún a objasnil program ĽSNS, dokonca sa začal ozývať sporadický potlesk aj z radov cigánov. Prišiel na rad Marián Kotleba. Keď povedal (ako vždy), že treba robiť poriadok s parazitmi bez ohľadu na farbu pleti a postavenie, tak už zožal relatívne búrlivý potlesk zo všetkých strán. A to napriek tomu, že im v podstate sľuboval že bez práce nebudú sociálky…
Po skončení mítingu som videl niečo, čomu som nedokázal uveriť. Cigáni sa začali hrnúť ku kandidátom ĽSNS, nevedeli sme, či skôr chytať zosilňovač, či reproduktory. Ale cigáni sa chceli porozprávať, potriasť si rukou s Mariánom Kotlebom, odfotiť sa s ním. Neuveriteľné. Teraz by sa hodilo povedať: Zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec. Ale nie, aby ste mi verili, že to nie je rozprávka, nafotil som to, aj keď sa do blízkosti Mariána Kotlebu nedalo cez cigánov dostať… Ale aj tieto fotky ilustrujú dostatočne celý priebeh, keď aj kandidáti neveriacky sledovali, čo sa deje :). Koniec dobrý, všetko dobré. A pár hlasov máme sľúbené aj od Šacianskych cigánov.
Erich Vinclav
