Dobrí ľudia sú stále tu. Ďakujeme
Dnešná doba je typická krízou všetkých hodnôt, ktoré by mali byť pre akýkoľvek národ absolútne prioritné. Medzi tieto priority by nevyhnutne mala patriť starostlivosť o kultúrne pamiatky. Bohužiaľ skôr opak je pravdou. Kultúrne pamiatky majúce vzťah k našim národným dejinám chátrajú a peňazí na ich záchranu niet. Aspoň to tvrdia zodpovední. Denne o tom čítame v novinách a počúvame v televízii a rádiu. Výnimkou z toho neutešeného stavu nebola ani budova jedného z prvých slovenských gymnázií v Revúcej. Nedávno sa rozšírila správa, že sa nachádza v havarijnom stave. Vlhnú múry a peniaze na záchranu jednoducho nie sú. Preto ma veľmi potešila správa, že neznámy revúcky rodák zaplatil nové kúrenie a jeho namontovanie. Potešila, lebo sa konečne našiel ktosi, komu nie je ľahostajný osud najvýznamnejšej národnej a kultúrnej pamiatky v Revúcej a je ochotný niečo pre jej záchranu urobiť. Je to o to krajšie, že jednou z podmienok tohto šľachetného darcu bolo, aby ostal neznámy. Nesnaží sa teda ako toľko ľudí v dnešnej dobe vytĺkať z tohto svojho veľkého činu akýkoľvek kapitál. Preto sa pred ním v hlbokej úcte aspoň takto symbolicky skláňam a v mene všetkých, ktorým osud kultúrnych a národných pamiatok nie je ľahostajný mu z celého srdca ďakujem. Zároveň však dúfam, že príklad tohto šľachetného neznámeho bude mať nasledovníkov. Nasledovníkov z radov tých, čo im nie je ľahostajný osud pamätníkov našej národnej minulosti. Ľudí, ktorí dokážu, že vedia nielen pekne rečniť, ale aj činmi pomôcť, keď sa už štát na jeho strašnú hanbu správa tak ako sa správa.
Roman RS