Havlovské reminiscencie
V týchto dňoch zomrel vo veku 75 rokov bývalý prezident Československej a Českej republiky Václav Havel. Ako sa dalo očakávať, v médiách sa okamžite rozpútala kampaň ospevujúca jeho osobu. Jednotlivé články ho predstavovali ako výnimočného človeka, spisovateľa, dramatika, filozofa… Robili z neho osobnosť minimálne európskeho ak už nie svetového významu. Najčastejšie ho prirovnávali k Masarykovi a hovorili o ňom ako o jeho nástupcovi.
Nechám bokom hodnotenie Havla ako osoby, jeho kladov a záporov. To urobí najlepšie história s odstupom času. Vtedy bude lepšie možné objektívne zhodnotiť za a proti, posúdiť klady a zápory. Sústredí m sa na to, čo ma na celom tom humbuku zaujalo. A síce na prirovnávanie Havla k Masarykovi, o ktorom bola reč vyššie. Ono toto prirovnávanie má čosi do seba, aj keď v inom zmysle, než myslela väčšina komentárov. Totiž Masaryk aj Havel patrili k sorte ľudí, ktorým sa zvykne hovoriť intelektuáli. A tento fakt poznačil celé ich pôsobenie v politike a vo funkcii, ktorú obaja zastávali. Pojem intelektuál označuje osobu, ktorá sa venuje činnosti, ktorú možno označiť ako filozofovanie. A to obidvaja títo jedinci robili. Avšak, a to platí v prípade intelektuálov všeobecne, je tragédiou ak sa takýto typ človeka dostane k nejakej moci.
Platilo to po stáročia a nie je to inak ani dnes. Vždy to dopadne zle, ak takýto človek začne svoje idey, ktoré by inak skončili len na papieri zavadzať do praxe. V dejinách je príkladov na to viac ako dosť, lebo ako sa hovorí, cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. A inak to nie je ani v prípade týchto dvoch pánov. Obidvaja mali ideály a nepochybne ich možno považovať za vznešené, ak to samozrejme mysleli úprimne. Obidvaja sa ich pokúsili dostať do praxe a obidvaja pritom padli na hubu. O Masarykovi sa hovorilo ako o tatíčkovi, ale Slováci nezabudli dodať, že síce majú Masaryka tatíčka, ale nemajú chlebíčka. Bolo to za jeho pôsobenia v prezidentskom kresle, kedy sa strieľalo do protestujúcich ľudí, za jeho vlády sa len v rokoch 1922 až 26 vysťahovalo za prácou štvrť milióna Slovákov. Zatiaľ čo hovoril o humanite a demokracii písal Ottov obchodný slovník o Slovensku ako o kolónii. Slovenský priemysel sa likvidoval a keď sa Slováci búrili boli označení za zločincov a fašistov.
Nepripomína vám to niečo? Samozrejme, že áno, lebo za prezidentovania Václava Havla sa dialo takmer navlas to isté. V tomto je Havel naozaj nástupcom Masaryka a vlastne celej tej plejády intelektuálov, ktorým sa nejako podarilo dostať k moci. Je súčasťou celého toho poblúznenia a veľkého omylu, ktorý nastal, keď ľudia tohto typu dostali možnosť uplatniť svoje veľkolepo znejúce myšlienky v praxi. Vždy sú to totiž iní, ktorí doplatia na ich sociálne inžinierstvo, či už sa jedná priamo o smrť veľkého množstva ľudí, alebo celkové zbedačenie krajiny. Na toto by sa pri posudzovaní Havla ako politika nemalo zabúdať.
Roman RS