Knižnice a ignorancia
Knižnice – miesta, kde sa človek stretáva s minulosťou. Miesta kde naplno môže človek popustiť uzdu svojej fantázii, či si naďalej rozširovať obzory sa budú zatvárať. Rozhodli tak členovia mestského zastupiteľstva v Košiciach. Schválili zmenu rozpočtu, ktorá pre financovanie knižníc bude znamenať stratu 50-tich tisíc eur.
Po likvidácii miestnych kín teda prišli na rad i knižnice. Tento škrt cez rozpočet znamená koniec ôsmich z 18 pobočiek Knižnice pre mládež v Košiciach. Osobne to považujem za prejav kultúrneho barbarstva. Veď mesto má svojim občanom poskytnúť kultúrne vyžitie v primeranom rozsahu. Okrem divadiel, galérií a rôznych výstav, cez parky, kde sa dá príjemne stráviť voľný čas sú to aj knižnice, ktoré by mali byť samozrejmosťou. Práve tak ako napríklad mestská doprava, verejné osvetlenie či čisté ulice. Páni poslanci sú však iného názoru. Pripraviť mládež o možnosť navštevovať knižnice je cieľavedomým otupovaním národa. Súčasne je v knižniciach zapísaných vyše pol milióna čitateľov, z toho je viac ako 200 tisíc detí. To znamená, že každý siedmy človek navštevuje knižnicu.
Tieto “úschovne” obsahujú množstvo titulov v rôznych žánroch cez beletriu, odbornú literatúru až po vedecko-fantastickú literatúru. Nachádzajú sa tu klenoty slovenského kultúrneho dedičstva, diela autorov ako Samo Chalupka, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Kukučín a mnoho ďalších. Tieto diela sa okrem knižníc už takmer nenachádzajú na pultoch kníhkupectiev. Výklady kníhkupectiev sú preplnené novodobým brakom a nie kvalitnými dielami. To je ďalším dôvodom, prečo zachovať existenciu knižníc. Ak pripustíme ich zatvorenie, bude to takmer rovnaké, akoby sme sami založili vatru, v ktorej by sme pálili tieto práce.
Úroveň dnešných literárnych diel upadá. Kvalitné a geniálne myšlienky spísané a ucelené v jeden celok nahradili prapodivné “umelecké diela”. Samozrejme, aj teraz sa nájdu knihy, čo stoja za prečítanie, no majstrovské diela už boli dávno napísané. Ktosi mi nedávno povedal, že problém je v tom, že ľudia prestali čítať. Problém však nie je v tom, že by ľudia nečítali, ale skôr v tom, že čítajú kadejaké nezmysly. Miesto dobrej knihy sa im v rukách zjavujú len bulvárne plátky plné kecov o tom, ako žijú naše i svetové tzv. celebrity. Vedia kto, s kým, kedy a kde, vedia ako hviezdy trávia voľné chvíle a čo ja viem čo ešte. Nevedia už ale nič o tom, čo sa napríklad deje na blízkom východe, čo sa naďalej deje na balkáne a častokrát ani to, čo sa deje u nás.
Ale vráťme sa späť k existenčnému problému košických knižníc. Ich zatvorením sa ešte viac prejaví vplyv amerikanizmu na vyjadrovanie novej generácie. Už teraz máme možnosť postrehnúť zmeny v slovnej zásobe našich potomkov. Patrím k mladej generácii, no sám mám častokrát problém porozumieť tomu, čo sa mi snažia povedať. Dôvodom je to, že strácajú kontakt so svojim materinským jazykom. Množstvo ľudí už nevie ani poriadne sklonovať, o pravopise nehovoriac. Slovenské výrazy sú nahrádzané internacionalizmami. Ak to bude takto pokračovať naďalej, tak sa možno dočkáme budúcnosti, ktorú vo svojom veľdiele 1948 opisuje britský autor Eric Arthur Blair známy pod pseudonymom George Orwell.
Problém s financovaním knižníc by nemusel nastať, ak by sa mesto nesprávalo tak štedro a benevolentne k neplatičom. U tých má “uložené” státisíce eur. Paradoxom je to, že týmto, už teraz po uši zadĺženým osobám, financuje upratovanie ich okolia. Áno, mám na mysli neslávne známe sídlisko Luník IX. Mesto, ktoré dovolilo týmto príživníkom spôsobiť dlh za vodu, elektrinu a nájomné vo výške niekoľko stotisíc eur, teraz nemá problém vyhlásiť, že nevie nájsť 50 tisíc na financovanie knižníc. Mesto, ktoré je hlavným európskym mestom kultúry pre rok 2013. Tomuto vravím vizitka hodná takéhoto titulu.
Peniaze ma financovanie knižníc by sa mali presunúť z tohto dobre financovaného projektu. Ďalšie financie by sa dali získať zredukovaním počtu miestnych častí a rovnako aj počtu pracovníkov na magistráte, ako aj počtu poslancov. Chýbajúce peniaze by sa dali poľahky získať aj zrušením podľa mňa nepotrebnej osoby, ktorá si dovolila zorganizovať koncert kapely s názvom, ktorý sa do tohto článku ani nebudem obťažovať písať(Jaurovej stoličku ohrozila kapela s vulgárnym názvom). Táto umelecká riaditeľka už spomínaného projektu EHMK Zora Jaurová sa nedávno dokonca sťažovala, že jej plat (smiešnych 2500 eur mesačne plus akési náhrady) nezodpovedá “štandardu”. Jej ročný plat 30 tisíc (plus spomínané náhrady) by postačili na dofinancovanie rozpočtu pre knižnice.
Záverom by som chcel len dodať, že problémy s financovaním majú riešení niekoľko, no nik sa tomu nechce venovať. Ak to bude takto pokračovať aj naďalej, tak sa môže poľahky stať, že sa začnú vo veľkom zatvárať aj školy a naše deti sa tak konečne priblížia úrovni tých amerických, keď budú poznať len vysedávanie za PC či hranie videohier a sledovanie teelvízie.
“Kniha je nejmocnější zbraní národa. Národ, který si váží knih, váží si zároveň své duchovní nezávislosti a neztratí ji, dokud bude mít svou literaturu.”
Karel Čapek
Autor: Tomáš Pjatak
Poznámka editora:
Medzičasom na základe tlaku verejnosti si to už páni poslanci rozmysleli a financie na prevádzku knižníc našli. Odrazu aké jednoduché.