Dňa 17.11.2009 sa uskutočnilo v Lipanoch zhromaždenie občanov pod názvom “Ľudia proti totalite”. Zhromaždenie neskôr pokračovalo diskusiou s primátorom Lipian pánom Vokálom. Tohto zhromaždenia sa trochu prekvapivo zúčastnil aj Marián Kotleba. Podľa jeho slov je jeho účasť viac potrebná na východe, kde nás trápi viac problémov. Pri tejto príležitosti sme si predbežne dohodli aj rozhovor pre náš server, takže sa môžete tešiť na zaujímavé otázky a odpovede. Nezabudnite nás sledovať.
Stovky účastníkov zhromaždenia
Zhromaždenia sa zúčastnilo niekoľko desiatok národovcov z celého Slovenska a asi 250 – 300 obyvateľov Lipian. Osobitne by som tu pozdravil národovcov, ktorí neváhali prísť až z Brezovej pod Bradlom. Začiatok bol niečo po 14:00. Program uviedol príhovorom moderátor Igor Cagáň, ktorý predstavil hostí a pripomenul, prečo sme sa stretli. Zhromaždenie sa nieslo v národnom duchu s bohatým kultúrnym programom. Súčasťou bolo aj symbolické pochovanie symbolu štátnosti – slovenskej vlajky. Program a prejavy bol oceňovaný nadšeným potleskom. Pohodu sa pokúsili narušiť hlavne médiá, ktoré absolútne nemali záujem o kultúrny program ani o prejavy účastníkov, pretože nikto neprednášal žiadne zákonom napadnuteľné prejavy. Samozrejme, médiá nemôžu o národovcoch informovať pravdivo – ako o ľudoch ktorým leží na srdci blaho národa. Z toho by totiž neprofitovali. Len netrpezlivo vyčkávali, kedy zaznie niečo, čo by im umožnilo národovcov opäť vykresliť ako “extrémistov”. Keď už raz došla trpezlivosť aj moderátorovi, okamžite toho využili na špinavé útoky proti nemu. Pohodu ale nejako nenarušili. To sa nepodarilo ani policajtom, ktorí sa opäť nezabudli zúčastniť zhromaždenia. Tentoraz hlavne v civile a s kamerami. Podľa krajskej policajnej hovorkyne Magdalény Fečovej ale polícia bola pripravená zasiahnuť.
Pochovávanie slovenskej štátnosti
Toto zhromaždenie bolo výnimočné jednou vecou. Primátor Lipian pán Vokál sa nezľakol stretnutia so svojimi občanmi ani národovcami a umožnil verejnú diskusiu na tému cigánskej problematiky. V prvom rade vymenoval, čo všetko pre cigánov mesto Lipany robí a čo všetko sa snažili presadiť cez poslancov. Títo samozrejme neprejavili snahu o riešenie tohto problému a podľa starostu sa zo sedemnástich pozvaných poslancov dostavili iba dvaja! Toto mesto môže byť vzorom toho, čo všetko sa pre cigánov robí a aké sú výsledky – limitne sa blížiace nule! Zhruba zo šesťsto cigánov sú zamestnaní horko ťažko štyria. A to nie preto, že by im nechcelo mesto dať prácu, ale preto že nechcú robiť! Množstvo detí v detských domov, tisícky vymeškaných hodín v škole, nezáujem cigánov o vlastné deti. Starosta vyrozprával nasledujúci príbeh. Prišiel do osady a v zime vidí behať nahé cigánča po vonku. Hovorí matke: “Ale veď to ho takto nemôžete nechať pobehávať”. A čo na to cigánka? “Ta ho šebe berce do deckého domova”. Jednoznačným problémom je nedostatočná vymáhateľnosť zákona. Pri priestupkoch môžu dostať finančnú pokutu, ale nie je im na čo siahnuť, keďže životné minimum dostať musia. Opäť použijem slová pána Vokála: “V tomto štáte sú chránené len dve skupiny občanov – poslanci a neprispôsobiví cigáni”. S tým sa nedá inak, iba súhlasiť.
Marián Kotleba s prejavom
Následnej debaty sa zúčastnili aj odborníci na cigánsku problematiku a predniesli svoj pohľad na vec. Tu musím vytknúť moderátorovi jedinú vec. Očividne hlavne jeden z odborníkov sa dosť rád počúval a moderátor ho nedokázal usmerniť. Rovno tam mohol sedieť podpredseda vlády Čaplovič. Totiž cigánsky problém sa nedá riešiť od zeleného stola. Napriek neustálemu sťažovaniu na nedostatočnú legislatívu sa čosi predsa len robiť dá. Čo myslíte, koľkokrát chodia policajné hliadky do cigánskych osád? Ako jeden národovec z publika navrhol, miesto toho, aby sa policajti navážali do takzvaných “extrémistov”, radšej by mali chodiť na pochôdzky do cigánskych osád. A to niekoľkokrát denne, nie iba vtedy, keď hľadajú podozrivých z vraždy. Pokiaľ by sme čakali na legislatívu, kľudne by sme sa jej nemuseli dočkať nikdy.
Na záver treba dodať, že predsa len polícia dnes navštívila cigánsku osadu v Lipanoch. Prečo sa to ale stalo až potom, ako traja cigánski výtržníci napadli mestských policajtov? Našťastie tam ale zrejme ešte zostali policajné korytnačky od 17. novembra, takže aspoň tam nešli zbytočne. Napriek zákazu vychádzania a desiatkam korytnačiek nemali cigáni problém vychádzať z chatrčí s poriskami a palicami a demonštratívne provokovať policajtov. Kam sme to už došli, keď sa takáto chamraď nebojí ani policajných ťažkoodencov? Ako sa potom zachovajú voči bežným občanom? A kam to dôjde za pár rokov? Otrasná predstava.