Maďarské protesty
(22.12.2011) Pred Slovenským veľvyslanectvom v Budapešti sa dnes opäť konajú protesty. Tentoraz je to pre údajné porušovanie základných ľudských práv občanov Slovenska maďarskej národnosti. Tento protest organizuje Fidelitas – mládežnícka organizácia Fideszu. Primárnym cieľom protestu je poukázať na zločinnú politiku Slovenska, ktoré si dovolilo odobrať slovenské občianstvo ľuďom, ktorí požiadali o občianstvo maďarské. Na programe protestu je aj vystúpenie našťastie už bývalého slovenského občana Lászlóa Gubíka z SMK.
Maďari opäť vyrážajú otvorené dvere. Slovenská vláda totiž v súčasnosti nemá žiadnu možnosť, ako zistiť či niektorý občan Slovenska má aj občianstvo maďarské. A pravdupovediac takúto možnosť ani nehľadá. Keď ale niekto demonštratívne máva okolo seba maďarským občianstvom, tak ani táto filištínska vláda nemá inú možnosť, ako mu slovenské občianstvo odobrať. Pokiaľ si teda chce zachovať aspoň aké-také zdanie zvrchovanosti. V skutočnosti ale jasne naznačuje – robte si čo chcete, ale buďte preboha ticho.
Tieto aktivity teda nie sú nič iné, ako prejavy maďarského šovinizmu a revizionizmu. Je zaujímavé, že všetky doterajšie vlády sa vždy stavajú iba do pozície obrannej. Nikdy sa na štátnej úrovni nepoukazuje na skutočnú genocídu národnostných menšín v Maďarsku. Použil som tvrdé slovo “genocída”, pretože to skutočne genocída aj je. Pred 80-timi rokmi v Maďarsku žilo okolo 600 tisíc Slovákov. V roku 2001 to bolo podľa oficiálnych štatistík okolo 18 tisíc Slovákov. Ako inak ako genocída sa dá nazvať pokles národnostnej menšiny o približne 95%? Zdroj
A naopak. Po 2.svetovej vojne boli maďari vysťahovaní do Maďarska. Teoreticky na Slovensku nezostal žiaden maďar. Dnes ale máme občanov Slovenska hlásiacich sa ku maďarskej národnosti ku pol miliónu! Toto je skutočný obraz toho, ktorý štát porušuje práva národnostných menšín a ktorý ich skutočne podporuje. Opäť doplácame na náš idealizmus a lásku k blížnemu. Ani tie slovenské národnostné organizácie, ktoré sú neprávom označované za “extrémistické” (ako napr. Slovenská pospolitosť) sa k Maďarsku nevyjadrujú tak radikálne, ako tá najmierumilovnejšia maďarská organizácia na adresu Slovenska.
Dlho som nechápal prečo je to tak. Nedávno som ale mal možnosť vypočuť si názor hrdého maďara, samozrejme občana Slovenska, žijúceho na Slovensku, vyštudovaného na slovenských školách. Povedal mi nasledovné: “Čo vlastne chcete? Veď slovenský národ neexistuje. Vznikli ste v 17. storočí zo zmesi Čechov, Poliakov a najmä Maďarov. Vy nie ste Slováci, ale Maďari, ktorí iba hovoria inou rečou”. Vtedy som pochopil ich pohľad. Veď oni nám vlastne chcú iba dobre! Chcú, aby sa stratené dieťa vrátilo do náruče Anyaországhu. A my ako také trucovité deti odstrkujeme od seba láskavú matku.
My ale vieme, čo by nás čakalo. Najprv krásne slová. Potom pomaďarčovanie, pálenie slovenských kníh, fackovanie pri hovorení po slovensky, sťahovanie do centrálneho Maďarska. Do škôl by nastúpili učitelia, ktorí by po slovensky nevedeli ani ceknúť. Prvé čo by nás naučili by bola maďarská hymna. Neuveriteľné preháňanie? Nie, toto sme už mali možnosť zažiť. A to ani nie tak dávno, 65 rokov nie je tak ďaleko. Pamätníci ešte žijú a môžu dosvedčiť, ako boli slováci trestaní za hovorenie po slovensky, ako žandári počúvali pod oknami a keď začuli slovenčinu, okamžite boli previnilci vyhadzovaní z práce. Ako boli zauškovaní na úradoch, štátni zamestnanci – slováci – preraďovaní čo najďalej od Slovenska, slovenské učebnice pálené, maďarskí učitelia na slovenských školách. (Zdroj: Lóránt Tilkovszky: Južné Slovensko v rokoch 1938-1945)
Byť hrdý, vlastenecký maďar, to je správne a krásne. Byť hrdý slovenský národovec, to je zlé a fašistické. Takéto myšlienky sú nám neustále podsúvané dokonca našou vlastnou vládou! Ani nehovorím o tzv. “ľudskoprávnych” organizáciách, ktoré budú podporovať všetky možné menšiny na úkor majority. Dnes má obyčajný slovák smolu. Pokiaľ teda nie je homosexuál, transvestita, pedofil, cigán, žid či moslim. Vitajte v smutných nových časoch…