Verní sebe svorne napred

Určite všetci poznáte rozprávky a príbehy z detstva, ktoré zneli z úst vašich rodičov tak pravdivo, až ste nechceli veriť, žeby to nebola pravda. Rozhodol som sa, že i ja vám jeden taký poviem:
Kde bolo tam bolo, bola raz jedna krajina, kde ľudom vládli zlí skorumpovaní politici, kde ľudia žili v strachu a  horšie ako smrť bola túžba po slobode. Prišiel ale deň, keď si ľudia povedali DOSŤ! Vyšli do ulíc a postavili sa problému tvárou v tvár. Dokázali zosadiť jeden prehnitý a nefungujúci systém – komunizmus. Ten vystriedala demokracia, ktorá mala priniesť ľudom vytúženú slobodu, mala dbať na dodržiavanie základných ľudských práv, zakotvených v jej ústave. Tu sa môj príbeh končí a začína sa krutá realita.

Povšimnime si ale rozdiely medzi teóriou a praxou tohto systému, ktorý sa stal len ilúziou v našich zakalených očiach. Cez tento zákal nedokáže väčšina ľudí vidieť, že veľký rozdiel medzi týmito dvoma režimami neexistuje. Zmenila sa len forma, nie obsah. Demokracia je v podstate len novou tvárou totality.

Demokracia, ako som už spomínal má zabezpečiť dodržiavanie základných ľudských práv, akými sú napríklad sloboda prejavu, či zhromažďovania sa. V skutočnosti sú však tieto práva častokrát pošliapavané. Demonštrácie, ktoré majú za úlohu poukázať na problémy v tejto krajine, na zvyšujúcu sa kriminalitu a agresivitu cigánskeho etnika, úpadok morálnych hodnôt a degradovanie spoločnosti sa končia pomerne často zbytočným zásahom polície, ktorý je neraz doslova brutálnym.

Transparentnosť, zaistenie sociálnych podmienok pre dôstojný život všetkých, právny štát, ako aj účinná a verejná diskusia, ktorej súčasťou by mali byť slobodné a nezávislé médiá, to sú ďalšie znaky demokracie. Naše „slobodné a nezavislé“ médiá nás o týchto svojich charakteristických črtách presviedčajú denne. Zámerne nazývajú vo svojich článkoch a reportážach cigánov mladíkmi, národovcov extrémistami a neonacistami. Je to hra so slovíčkami, no nie nevinná. Je to úmyselná manipulácia s myslením ľudí. Rovnaká situácia panuje po celom svete. Spomeňme si napríklad na bombardovanie Juhoslávie. Po svete sa rozbehla obrovská kampaň slúžiaca na ospravedlnenie a dostatočné odvôdnenie tohto beštiálneho aktu. Samozrejme sa nezaobišla bez úplného prekrúcania skutočnosti.

“Základom demokratického štátu je sloboda”, povedal raz grécky filozof Aristoteles. Slobodný človek však nie je ten, čo sa musí skrývať, slobodným človekom nie je človek, ktorý si musí dávať pozor na svoje myšlienky a názory. Slobodný človek sa tieto myšlienky nesmie báť vysloviť, musí mať právo ich prezentovať a rovnako má právo nazývať veci pravými menami.

Na súčasnú situáciu v našej krajine by sa dal aplikovať výrok Alexandra Solženicyna: „Nešťastná krajina, v ktorej sú slová „vlastenec“ považované za nadávky…“

Za túto situáciu môžme vďačiť našim pseudodemokratickým politikom a našim zapredaným médiám. Oni totiž vykresľujú ľudí, ktorí svojimi hlasmi trúbia na poplach a poukazujú na problémy a nedostatky v tejto krajine, ktorým treba čeliť, ako tú najväčšiu hrozbu a nepriateľov štátu. Niet sa ale čomu diviť. Veď všetci dobre vieme, komu a čomu slúžia. Ich svedomie bolo potlačené, resp. nahradené krvavými dolárikmi, ktoré ovládajú celý svet. Veď práve týmito dolárikmi sa platilo, keď naša vtedajšia vláda povolila roku 1999 prelety nad našim územím a podpísala sa tak ako spoluúčastník na už spomínanej genocíde v Juhoslávii.

Peniaze a moc, to sú hlavní nepriatelia slobody a spravodlivosti v dnešnom svete. Obe tieto zbrane sú koncentrované v rukách svetových bankárov, ktorí stoja v čele MMF a Svetovej banky. Oni sú tými, čo diktujú smerovanie v dnešnom svete. Drvivá väčšina mediálneho trhu je v ich vlastníctve. Sofistikovaným spôsob denne vymývajú mozgy miliónom ľudí po celom svete. Bojovať proti týmto mašinériám, ktoré sú navyše pridružené k rôznym organizáciám, ako sú OSN či NATO je ako bojovať s veternými mlynmi. To však neznamená, že sa bojovať nedá. Ich hnacou silou a nástrojom moci sú peniaze. Vezmite lodi vietor z plachiet a ona ostane nehybne stáť. Francúzi prišli nedávno so zaujímavým nápadom. V určenom období si z banky vybrať všetky úspory. Ak položíte banky, položíte tým aj ich finančný systém a tým pádom im vezmete všetkú moc.

Je doležité, aby ste sa nebáli šírenia pravdy, lebo tá sa skúmania nebojí. Posúvajte ju ďalej a nenásilnou formou otvárajte ľudom zrak. Je načase zložiť si ružové okuliare a pozerať sa na veci reálne, definovať problémy a snažiť sa ich vyriešiť.
Rozlúčim sa citátom na zamyslenie: „Kto si myslí, že slobodu zaňho vybojujú iní, ten jej nie je hoden.“

Ďakujem za pozornosť