Rómsky dom alebo cigáni o sebe, humorne
Po hodine sledovania relácie Rómsky dom na Dvojke (STV 2), ktorý poukazoval na každodenný život cigánov v obci Rudňany, som mierne rozčarovaný. Prednedávnom som mal totiž na vlastné oči vidieť, ako si tam nažívajú v harmónii s prírodou a miestnymi obyvateľmi. Nebol spomenutý teror, ktorý musia každodenne znášať pracujúci obyvatelia Rudňan.
V dokumente sa všetko točilo okolo toho, akí sú všetci pracovití, ale situácia, bohužiaľ, je taká, že nemajú prácu, aj keby strašne radi pracovali. Na otázku, o akú prácu by mali záujem, boli odpovede nasledovné: „Nemôžem robiť špeciálnu robotu, ako murár, či tesár, lebo to neviem. Ale môžem robiť pomocníka.“ „Ja by som chcela byť krajčírkou. Aj výučné listy mám, všetko tu mám. A potom by som sa poďakovala Bohu, že mám robotu.“
Odhliadnuc na to, že podľa všetkého nemá dotyčná ukončenú ani základnú školu, by to bolo všetko pekné. Naskytá sa nám však otázka. Prečo zamestnávať nekvalifikovaného pracovníka, keď tu máme kopec vyučených robotníkov bez práce? Robiť to len preto, aby sme neboli opäť obvinení z diskriminácie? Cigáni majú kopec výhod, čo sa týka napríklad vzdelávania (doprava do škôl, obedy za symbolické sumy, či zaobstaranie potrebných pomôcok z cudzieho vrecka). Prečo teda neustále žijú v biede, špine a sú výrazne zaostalí od priemerných detí nerómskeho pôvodu?
V dokumente bolo spomenuté, že deti z osady majú genetické predpoklady na tanec, hudbu a spev. Tu by bolo vhodné podčiarknuť jeden paradox. Keď poviete, že na vlastnosti človeka, ako napr. inteligencia, vplýva aj genetika a že u cigánov a černochov je to s ňou trošku poslabšie, tak vás idú humanisti rozstrieľať rečami o rasistických teóriách. Ale tí istí humanisti neváhajú hovoriť o tom, že cigáni majú tanec a spev „v krvi“, že to majú jednoducho geneticky dané. Žeby schizofrénia? Treba taktiež dodať, že Slovensko si nemôže dovoliť živiť státisícový cirkus „ROMA“.
Práve genetické predpoklady ich predurčujú k pohodlnému životu, ktorý sa neraz rovná životnej úrovni v krajinách tretieho sveta. Polonahé, či úplne nahé deti pobehujúce po osade, špinavé od hlavy po päty. Matka hrdá na ne, keď vedia rozoznávať farby a počítať do 5, do 10. „Meno si vedia napísať, veľmi rozumné sú“. Aj takéto slová odzneli v dokumente. Sťažujúci sa obyvatelia na stav chatrčí, v ktorých bývajú a na pomery, v akých žijú, nie sú ničím výnimočným. Kto je ale zodpovedný za zdevastovanie ich obydlia? Často sú im postavené nové domy, ktoré po čase vyzerajú rovnako ako tie, z ktorých ich vysťahovali.
„Bola by som rada, keby nás vysťahovali odtiaľ preč a mohli by sme žiť ako gádžovia. Mali by sme kúpelňu, WC, …“ Jasné, prečo nie?! Veď, ak im to urobí radosť, tak prečo neuvoľniť zo štátneho rozpočtu opäť nejaké to euro. Zaujímavá bola reakcia na túto situáciu od detí žijúcich v detskom domove: „Hanbím sa a je mi zle, keď vidím, ako sa sťažujú, že všetko dostávajú len gádžovia a oni nič“. Cigán prosto nebude nikdy spokojný, stále sa mu bude máliť. Do práce sa nederie, veď poberá vcelku slušné prídavky.
Musím uviesť ešte zopár viet, ktoré mi utkveli v pamäti: „Nechceme toľko detí, no nevieme si pomôcť. Tresce ma Boh alebo si za to môžem sama. Neviem neviem.“ Toto boli slová matky 11 detí. Pred televíznym štábom sa hrali skoro všetci na silných veriacich, ktorí majú samozrejme od Boha výnimku, čo sa týka dodržiavania istých prikázaní. Týka sa to najmä tých, čo vravia o krádežiach a smilstvách.
Cigáni nie sú v Európe ani rok, ani dva. Žijú tu podstatne dlhšie, no ani za tie roky rokúce sa nedokázali začleniť do spoločnosti a nebyť jej príťažou. Donekonečna využívajú pre nich ústretovú sociálnu politiku a z rodenia detí si urobili výhodný biznis. Nemalé peniaze sa vyčleňujú pre rôzne organizácie, ktoré sa snažia o integráciu cigánov, no tí aj naďalej žijú tým istým štandardom, ktorý im vyhovuje. Peniaze, ktoré sa doslova vyhodili do vzduchu, sa mohli využiť účelnejšie. Či už v rezortoch zdravotníctva, školstva (rôzne štipendiá), či na podporu mladých rodín.
Na záver už len jedna „pikoška“ z dokumentu : „Nemáme hlavu nad strechou poriadnu.“
Článok bol zverejnený so súhlasom servera nacionalisti.net, kde článok aj pôvodne vyšiel.