December 18th, 2010
admin
Uplynul už nejaký čas, čo vyšli na svetlo sveta skutočnosti, ktoré dokazovali, že tzv. Kosovská oslobodzovacia armáda bola financovaná z kriminálnej činnosti. Pre ľudí, čo sa zaujímali o problém Kosova to nebola žiadna novinka a tí druhí boli zaskočení. Áno zaskočení, pretože uverili lživej propagande z konca deväťdesiatych rokov, ktorá démonizovala Srbov a albánskym ozbrojencom z Kosova udelila punc bojovníkov za slobodu.
Dnes po takmer desiatich rokoch sa ukazuje, že to všetko bolo inak a tzv. bojovníci za slobodu sú v skutočnosti sú zločinci najhrubšieho zrna zapletení do obchodu s drogami, zbraňami, bielym mäsom, ba dokonca ľudskými orgánmi. A s takýmito ľuďmi sedeli západní “demokratickí” predstavitelia za jedným stolom, takýmto ľuďom umožnili vyhlásiť samostatnosť a postaviť sa na čelo štátu. Pýtate sa ako je to možné, čo o tom nevedeli? Bohužiaľ, vedeli a veľmi dobre. Veď tzv. Kosovská oslobodzovacia armáda bola predsa na zozname teroristických organizácií a len po zistení, že by mohla poslúžiť ich plánom, bola z tohto zoznamu vymazaná. Je teda jasné, že o jej zločineckom charaktere vedeli a rovnako vedeli aj o spôsobe jej financovania. Vedeli a predsa sa tvárili, že je všetko v poriadku. Preto, že sa im hodili a potrebovali ich. Preto boli ochotní sedieť za jedným stolom a rokovať s ľuďmi, ktorí mali ruky pošpinené krvou svojich obetí. Preto boli ochotní odložiť nabok ľudskú morálku a podať si ruky zo satanmi v ľudskej koži. Veď čo znamená morálka proti ich plánom na ovládnutie tohto sveta? Celkom nič, teda aspoň podľa nich.
Read more…
Po revolúcii v roku 1917 sa celé územie, ktoré mali pod kontrolou boľševici stalo jednou veľkou pokusnou zónou a obyvateľstvo obeťou rozsiahleho experimentu sociálneho inžinierstva. Dôsledky na seba nenechali dlho čakať. Výroba poklesla, krajinou zmietali nepokoje, ktoré čoskoro vyústili do občianskej vojny.
Boľševická vláda, aby upevnila svoju moc a zlepšila zásobovanie miest, siahla po konfiškácii zásob potravín roľníkom. Tieto praktiky uskutočňované pomocou teroru viedli doslova k vymetaniu sýpok a následnému hladomoru. Nakoľko boľševici ešte nemali moc pevne v rukách, na mnohých miestach vypukli vzbury. Dôsledkom toho boľševická vláda ukončila konfiškácie potravín a zaviedla politiku NEP, ktorá problémy ukončila. Lenže malo ísť len o prechodné obdobie. Len čo sa boľševikom podarilo stabilizovať situáciu a upevniť svoju moc s experimentmi pokračovali.
Read more…
V ľudských dejinách sa viackrát vyskytli udalosti, ktoré smerovali k fyzickej likvidácii národa či inej vymedzenej skupiny ľudí. O niektorých sa popísalo množstvo papiera, natočilo množstvo filmov, ale niektoré akoby upadli do zabudnutia. Niektoré sa stali zdrojom zárobku pre isté skupiny ľudí a ich obete majú punc mučeníkov, iné sú stále potierané a bagatelizované a potomkovia preživších a obetí musia bojovať za svoju pravdu. Do kategórie tých druhých patria aj Arméni, ktorí sa počas Prvej svetovej vojny stali obeťami besnenia, ktoré v ničom nezaostáva za udalosťami z éry nacistického Nemecka.
Ako som už spomenul, masakry Arménov sa stali počas Prvej svetovej vojny, ale ich korene siahajú do prvej polovice 19.storočia. Po rusko-perzskej vojne v rokoch 1826-1828 pripadla totiž malá časť niekdajšieho arménskeho kráľovstva Rusku, ale väčšia časť zostala Osmanskej ríši. Počas rusko-tureckej vojny v rokoch 1877-1878 sa Arméni nádejali, že sa dočkajú slobody a zbavia sa osmanského jarma. No nestalo sa tak. Mierová konferencia v San Stefane prisúdila Rusku len Východné Arménsko a tak sa ruské vojská museli stiahnuť zo západoarménskych dŕžav. Turci sa naproti tomu zaviazali, že zaručia bezpečnosť Arménov z týchto oblastí.
Read more…