Príbeh vojaka
V dejinách ľudstva sa vyskytlo viacero prípadov, kedy ľudský duch a vôľa človeka zvíťazila nad nepriazňou osudu. Kedy jedinec hnaný silou vôle dokázal to, čo sa zdalo byť nemožné. Mená ľudí, ktorí sa takýmto spôsobom preslávili sú naveky vpísané zlatými písmenami. Bohužiaľ sa vyskytli prípady, kedy boli pozoruhodné a mimoriadne výkony z dôvodu politickej situácie upadli do zabudnutia. Nebolo to inak ani v prípade, ktorý sa chystám opísať.
V rokoch Druhej svetovej vojny, presnejšie v období východného ťaženia, postupovali na východ aj slovenské jednotky. V roku 1942 sa spoločne s nemeckými oddielmi a jednotkami ich spojencov pohla smerom na juh aj slovenská Rýchla divízia. Plán vrchného vedenia predpokladal, že sa spojené vojská prebijú cez Kaukaz a dosiahnu zakaukazské ropné polia. Dňa 1.júla 1942 prišiel s batériou protilietadlových diel stk. Rudolf Kiaba. Bol príslušníkom 8.batérie delostreleckého protilietadlového pluku. S touto sa dostal až na Kaukaz, kde 30.októbra 1942 padol do sovietskeho zajatia. Napriek všeobecnej mienke o vzdávajúcich sa a na sovietsku stranu prebiehajúcich vojakoch sa však so svojou situáciou nebol ochotný zmieriť a bol odhodlaný zo zajatia ujsť. Ale príležitosť sa mu bezprostredne po zajatí nenaskytla a po čase bol odtransportovaný do zajateckého tábora asi 70 km východne od Moskvy.
Read more…
(22.12.2011) Pred Slovenským veľvyslanectvom v Budapešti sa dnes opäť konajú protesty. Tentoraz je to pre údajné porušovanie základných ľudských práv občanov Slovenska maďarskej národnosti. Tento protest organizuje Fidelitas – mládežnícka organizácia Fideszu. Primárnym cieľom protestu je poukázať na zločinnú politiku Slovenska, ktoré si dovolilo odobrať slovenské občianstvo ľuďom, ktorí požiadali o občianstvo maďarské. Na programe protestu je aj vystúpenie našťastie už bývalého slovenského občana Lászlóa Gubíka z SMK.
Lipovec je mesto na Ukrajine a leží neďaleko Vinice. Dnes jeho názov málokomu na Slovensku niečo hovorí, teda okrem historikov, čo študujú novodobé dejiny Slovenska a nadšencom, ktorí sa o túto časť našich dejín zaujímajú. V rokoch Druhej svetovej vojny to však bolo úplne inak. Vtedy sa názov tohto mesta skloňoval na Slovensku vo všetkých pádoch. A niet divu, veď neďaleko neho a priamo v ňom došlo k bojovému stretu slovenskej Rýchlej brigády so 44.horskou streleckou divíziou Červenej armády. Tento boj nemal, čo do intenzity obdobu počas celého obdobia, v ktorom sa slovenské jednotky zúčastňovali bojov na východnom fronte.
Je len málo miest na svete, ktoré si právom zaslúžia hrdý titul mesto – hrdina. Ide o mesta, ktorých obyvatelia sa postavili na odpor hrozbe predstavovanej cudzími vojskami. Pri prechádzkach po nich necítiť len romantický závan zašlých čias a nostalgický pocit smútku za nimi. Cítiť z nich pach krvi, pušného prachu, sú plné ohňa, dymu a kriku ranených a umierajúcich. Pripomínajú nám, že ľudské dejiny sú plné utrpenia, že v danom meste žili ľudia, ktorí neváhali pri jeho obrane položiť život. Ako som povedal, takých miest nie je veľa a ešte menej je ich v našich končinách. Okrem Viedne, ktorej obyvatelia sa hrdinsky postavili v roku 1683 tristotisícovej tureckej armáde mi vlastne napadá len jedno mesto v strednej Európe, čo si zaslúži tento hrdý titul – Varšava…
Začiatok minulého storočia nevyzeral z hľadiska Slovákov ako národa nijak ružovo. Maďarizácia naberala na obrátkach a každý prejav národného cítenia bol trestaný. Propagátori odnárodňovania už netrpezlivo čakali na zánik Slovákov ako národa. lenže v spoločnosti, tak ako vo fyzike platí zákon akcie a reakcie a tieto aktivity vyvolali odozvu na slovenskej scéne, ktorá sa maďarizátorským kruhom rozhodne nemohla páčiť. Slováci sa totiž aktivizovali po každej stránke. Z politickej pasivity vystúpila Slovenská národná strana a formovala sa Slovenská ľudová strana. A aj napriek machináciám a zastrašovaniu sa im darilo pretlačiť do uhorského snemu svojich kandidátov. Ani v hospodárskej oblasti Slováci nelenili a drobnou prácou medzi ľudom pripravovali pôdu pre ďalší zápas za svoje práva. A aj keď nebola vrstva uvedomelej slovenskej inteligencie doma početná, predsa len existovala a počet je príslušníkov pomaly ale isto rástol aj vďaka tomu, že študenti vylúčení z uhorských škôl pre svoje národné postoje mohli dokončiť svoje štúdia v zahraničí. Takisto Slováci, ktorí boli nútení opustiť svoju vlasť z ekonomických dôvodov sa v slobodnom prostredí rýchlo presadili a ich spolky a spoločnosti boli v mnohom veľmi nápomocné krajanom doma. Veľký kus práce na tomto poli urobili najmä Slováci v USA. A Slováci sa dostávali do povedomia aj mnohých vzdelancov svetového formátu a slovenská otázka sa týmto preniesla cez hranice Uhorska. Takže začiatkom storočia sa napriek celej mašinérii odnárodňovacieho teroru mohli Slováci do budúcnosti dívať s istou nádejou. Vtedy však došlo k udalosti, ktorá doslova otriasla nielen Slovákmi, ale celou Európou. K udalosti v Černovej…
Boľševizmus. Názov pre ideológiu, ktorej nositelia majú na svedomí milióny ľudských životov a nesú zodpovednosť za utrpenie ďalších desiatok miliónov po celom svete. Aké však boli korene tohto hrôzostrašného fenoménu v ľudských dejinách? Na počiatku boli filozofické úvahy neskôr známe ako utopický komunizmus. Modelovali ideálny svet bez nešvárov a neduhov sveta. Zároveň si však jeho tvorcovia uvedomovali nereálnosť týchto plánov. V podstate vytvárali obraz ideálu, ku ktorému sa ľudstvo malo priblížiť, akýsi ideálny model spoločnosti. Tak to bolo celé stáročia. Potom sa však tejto myšlienky zmocnili ľudia, ktorí už nenačrtávali obraz ideálneho sveta na ostrove Utópia, ale vytvárali ideológiu. Ideológiu, ktorá mala mať reálne kontúry. Teda chceli už nie fantazírovať o dokonalej spoločnosti, ale túto spoločnosť aj reálne vytvoriť. Samozrejme podľa svojich predstáv.
Je predvečer 21.výročia tzv. Nežnej revolúcie, ktorou sa v našej vlasti skončila éra komunizmu a nastúpili sme cestu demokracie. Tak znie oficiálna verzia výkladu udalostí z roku 1989. Avšak každý človek, ktorý nemá na očiach klapky vie, že to celé nebolo celkom tak. Na to človek nemusí byť génius, stačí, keď chodí s otvorenými očami. Veď tak mnoho sa toho nezmenilo. Zväzácke košele, červené šatky, odznaky s hviezdou, kosákom a kladivom nahradili na mieru šité obleky, zlaté hodinky a vrchnosť, ktorá je neraz tá istá, sa namiesto v tatraplánoch vozí v luxusných limuzínach.