Žobračenka alebo úplatok?
Súčasná, údajne slovenská vláda opäť boduje. Najnovšie sa rozhodla rozdávať múku a cestoviny sociálne odkázaným ľuďom. Oficiálne sa jedná približne o 370 tisíc ľudí. Kam už dospel tento štát, že jeho občania sú na tom tak zle, že je nutné zaviesť v podstate starý známy systém “žobračeniek”?
Čo vlastne žobračenky boli? Prideľovali sa v období hospodárskej krízy 1930 – 1939. Boli to štátom vydávané poukážky na podporu pre nezamestnaných v rámci štátnej stravovacej akcie. Poukážky boli prideľované týždenne v cene 10 až 20 Kč. Tieto bolo možné následne vymeniť za potraviny. Na pridelenie žobračenky ale boli určené prísne pravidlá.
Na poukážky nemali právo tí, ktorí neboli aspoň tri mesiace nepretržite zamestnaní, ďalej nárok nemali poberači akejkoľvek podpory (aj minimálnej), vlastníci nehnuteľnosti (hoci aj chatrče), tí čo odmietli prácu atď. Dnes sme došli ďalej. Pravidlá budú zrejme omnoho miernejšie a zacielené najmä na jednu konkrétnu skupinu obyvateľstva.
Tu sa skúsim trocha zamyslieť sám nad sebou. Čo je vlastne chudoba? Sme štvorčlenná rodina, mám dvoch synov na vysokej škole. Spolu s manželkou máme príjem menej ako tisíc Euro. Bývame v Košiciach, takže nájom, inkaso, MHD nie sú práve malé. Po odpočítaní nutných nákladov (žiadne telefóny a internet) nám zostane 600 Euro. Podľa môjho názoru to je chudoba. A viem, že je mnoho pracujúcich ľudí, ktorí sú na tom ešte horšie. Myslíte si, že niečo od štátu dostanú? Táto “pomoc” je vyslovene cielená na konkrétne skupiny obyvateľstva, ktoré pracovať nechcú a ani nebudú. Aby bolo jasné, nesťažujem sa, tento milodar nechcem ani keby som mal hladovať. Ale odmietam, aby sa z mojich daní zasa prispievalo z prevažnej časti na parazitov. Štát by mal začať robiť niečo zmysluplné a nie iba skúšať populistické triky pred pravdepodobnými predčasnými voľbami. Je hanbou, že takéto niečo vládu vôbec napadlo. Čím som si zavinil, že ja so stopercentnou istotou nedostanem zadarmo potraviny? Zrejme tým, že napriek mizerným príjmom stále pracujem a nejdem aj s manželkou na podporu.
Celý tento postup sa mi nezdá. Poznáte to porekadlo “Ak daruješ chudobnému rybu, zasýtiš ho na deň. Ak ho naučíš chytať ryby, zasýtiš ho na celý život.”? Ja som zástanca opatrení, ktoré majú výchovný charakter a čo sa týka rozdávania čohokoľvek smerom k chudobe (rozumejme 90% cigánskej populácie), málo kedy, ak vôbec to skončilo vďačnosťou a vážením si pomoci. Toto opatrenie môžeme zaradiť do kategórie nevýchovných a jeho následkom bude ešte viac natrčená ruka v budúcnosti, čo by sa mohlo obrátiť proti myšlienke samotnej.
Na Slovensku máme početnú tzv. nižšiu strednú vrstvu (podľa sociologického delenia sa stredná vrstva delí na nižšiu, a vyššiu), ktorá ešte nepatrí do kategórie poberateľov sociálnych dávok, ale má čo robiť aby vôbec vyžili z mesiaca na mesiac. Ako k tomu prídu oni? Lebo táto pomoc sa ich týkať nebude.
Slovensko nikdy nebolo právnym štátom aj keď sme členom Rady Európy a práva občanov v Ústave deklarujeme. Právnici od roku 1989 neprestajne zneužívajú právo – nie nadarmo je paragraf taký pokrivený – a tým zruinovali ekonomiku tohto štátu. Za vlád Mečiara, Dzurindu a Fica sa zneužívaním práva vycical a rozkradol takmer všetok majetok, ktorý slovenský národ vytvoril od čias Slovenského štátu. Ústavný súd pravidelne porušoval a porušuje Ústavu SR. Dôkazom sú rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva. Slovenské súdy, prokuratúra a vedenie polície pravidelne slúžia záujmom rozkrádačov a politikov a nie občanom. Dôsledok je chudobné Slovensko.
Táto vláda vyčkáva 8 mesiacov na to, ako sa vyvinie situácia s dlhovou krízou. Uskutočnila všetko možné, len nie demokratické reformy. Politici nás držia pod krkom a nemienia nás pustiť zo svojho zovretia, kým z nás nevycicajú aj poslednú kvapku krvi. Ak by nás totiž pustili, nemali by už možnosť priživovať sa na našej drine. Krátkozraká fiškálna politika Miklóša, Dzurindov egoizmus, zelenáčska SaS, spiatočnícke KDH, Bugárov maďarský iredentizmus a protislovenské OKS brzdí ozdravenie slovenskej ekonomiky a občan trpí.
Dokedy?
Erich Vinclav