Domov

Meno Pavla Kamasa z nakladateľstva guidemedia etc zaznelo na stránkach prop-u už viackrát. Najmä v súvislosti s aférou okolo knihy "Projevy" Adolfa Hitlera. Nakladateľstvo guidemedia etc sa totiž rozhodlo vo svojej činnosti ísť na dnešné časy cestou neobvyklou. Nezvolilo si cestu najmenšieho odporu, práve naopak. V nakladateľstve začali vychádzať dobové knihy a dokumenty, s ktorými má zákon a právo Českej (ale aj Slovenskej) republiky - a najmä rôzne mimovládne organizácie - problémy. Využili sme preto pracovnú cestu Pavla Kamasa na východné Slovensko a podarilo sa nám na 12.3.2014 dohodnúť prezentáciu zaujímavej knihy Michaela Winklera "Pranýř" spojenú s malou prednáškou na tému "Sloboda slova, alebo o čom sa hovoriť môže a o čom nie".

Vojna Slovenskej republiky proti ZSSR bola na Slovensku vnímaná výhradne ako boj proti komunizmu, resp. boľševizmu. Jednoducho sa konštatovalo, že slovanské Rusko už neexistuje, lebo ho sami boľševici zničili. Sám boľševický režim striktne odmietol ideu slovanskej vzájomnosti, ktorá bola vyhlásená za reakčnú. Myšlienka slovanskej vzájomnosti sa nikdy nerozšírila medzi širokými vrstvami obyvateľstva Sovietskeho zväzu, ale bola nahradená marxistickou ideou socialistického internacionalizmu. Dôkazom je známy a často citovaný prejav ministra obrany Čatloša: "Nejde tu o boj proti ruskému národu a ani proti Slovanstvu. (...) V tomto boji, ktorého výsledok je jasný, nájde v novej Európe lepšiu budúcnosť aj ruský národ“. V podobnom duchu vyznievajú aj slová ministra hospodárstva dr. Gejzu Medrického: “(…) 23 rokov utrpenia ruského národa zostane pre dejiny budúcich rokov hroznou krvavou praktickou porážkou boľševickej náuky.“

Adolf Hitler - politik, diktátor, ríšsky kancelár a vodca. Dnes spomínaný najmä v súvislosti s rozpútaním druhej svetovej vojny a masovým vyvražďovaním Židov. Koľko ľudí dnes ale vie, čo si skutočne Hitler myslel, čo hovoril a ako videl politickú a spoločenskú situáciu okolo seba? Obvykle sú nám postava a najmä konanie Hitlera podávané s istou dávkou predpojatosti. Nemôžeme sa tomu ani príliš čudovať. Bolo o ňom napísaných mnoho kníh. Ale mnoho z nich bolo písaných z pohľadu "víťaza". Veľmi často nám bol (a vlastne stále je) vykresľovaný ako šialenec, fanatik, narušená osobnosť. Ako je teda možné, že takáto chorá myseľ dokázala ovládnuť desiatky miliónov Nemcov? A nielen Nemcov, ale aj ľudí iných národov na celom svete. Nielen ľudí jednoduchých, ale aj vzdelaných. Spisovateľov, nositeľov Nobelovej ceny, vedcov, špičkových politikov a umelcov. Boli snáď aj všetci títo ľudia nakazení vírusom šialenstva?

Video z protestu

V roku 1939 pripravil Nemecký zahraničný úrad materiály na vydanie tzv. Bielej knihy, ktorá bola vydaná v roku 1940. Biela kniha, pod názvom "Dokumenty o vzniku vojny", obsahovala 482 oficiálnych dokumentov, ktoré mapovali vývoj nemecko-poľských vzťahov od Versaillskej zmluvy v roku 1919 až po september 1939. Vydavateľstvo guidemedia etc pripravilo výber stovky zásadných dokumentov z nemeckej Bielej knihy pod názvom "100 dokumentov o vzniku vojny". Od konca 2. svetovej vojny až do súčasnosti sú nám oficiálne udalosti predchádzajúce útoku Nemecka na Poľsko podávané jednostranne. Dlhé roky nám bola prezentovaná verzia komunistov a ZSSR, ďalšie desaťročia pohľad západných víťazov. Na verejnosti sa však vytrvalo ignoruje pohľad Nemecka na poľskú problematiku tej doby. Vo všeobecnosti je nám predkladaný obraz mierumilovného Poľska, ZSSR, Veľkej Británie a Francúzska voči agresívnej a nespravodlivej politike Nemecka. Najmä médiami nám je podsúvané, že na Poľsku a jeho spojencoch nie je žiadnej viny na rozpútaní 2. svetovej vojny.

Zdalo by sa, že pojmy demokracia a sloboda slova sú späté ruka v ruke. Neexistuje demokracia bez slobody slova a sloboda slova bez demokracie. Pretože sloboda slova je podľa zastáncov demokratického systému jedným z jej pilierov. Tieto tvrdenia sa na nás sypú v rôznych obmenách zo všetkých strán. Realita je ale niekde úplne inde. V súčasnej demokracii ide iba o jednu z ilúzií modernej doby. Sloboda slova platí len pre určité názory, ostatné sú nemilosrdne potierané. Skúste povedať nelichotivý názor na Václava Havla. Bez ohľadu na to, či je váš názor pravdivý, budete bez zľutovania prevalcovaní hordami pravdoláskarov, v médiách váš názor nezverejnia a ak, tak s výsmechom, v horšom prípade skončíte so žalobami a súdmi na krku. Budovanie novodobého kultu osobnosti má predsa prednosť pred pravdou a slobodou slova.

Naša vláda je nepoučiteľná. Neustále usilovne hľadá spôsoby, ako čo najneefektívnejšie použiť peniaze daňových poplatníkov. V tomto dokážu byť niektorí vládni úradníci neskutočne vynaliezaví. Na najvyšších priečkach pomyselného rebríčka "neefektivity" stoja tzv. "rómske" projekty. Teraz sa im ale podaril skutočne hviezdny zásah, ktorý sa bude prekonávať obzvlášť ťažko. Prednedávnom sa v cigánskej osade v Marhani uskutočnil zaujímavý projekt s názvom SUNSHINE a bol schválený v rámci výzvy "Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Opatrenie 2.2 Podpora vytvárania rovnosti príležitostí v prístupe na trh práce a podpora integrácie znevýhodnených skupín na trh práce s osobitným zreteľom na MRKa". Pre neznalých byrokratickej názvoslovia - čím zložitejší a dôležitejšie znejúci názov, tým je projekt zbytočnejší. Tento projekt bol financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, do ktorého samozrejme Slovensko prispieva.

V poslednej dobe sa uskutočnilo viacero protestných akcií, ktoré poukazovali na problémy v našej spoločnosti spôsobené ľuďmi, ktorí nie sú schopní a ochotní žiť podľa pravidiel v nej platných. Po konaní každej z nich sa začali náreky nad tým, že sa vôbec uskutočnili a zatracovali sa tí, čo ju zvolali. Zároveň sa trúsilo mnoho múdrych slov od všemožných aktivistov, ktorí veľa hovorili a málo povedali. A ešte menej urobili. Jediné, čo dokázali bolo zavádzať a tliachať o rasizme, o nepochopení spoločnosti, o extrémizme. A politici strkali hlavu do piesku a tvárili sa v štýle, my nič, my muzikanti. A v celom tom náreku nad rastom nebezpečných nálad v spoločnosti, celkom zanikla podstata problému.