Month

Žijeme vo zvláštnej dobe. Dôležitý je iba úspešný výsledok a to za každú cenu. Hneď ako prídeme do školy, postavia nás na štartovaciu čiaru spolu s húfom ďalších vyplašených detí a pretek začína. Je jedno akým spôsobom, ale cieľom je výsledok. Mať samé jednotky, dostať sa na prestížnu školu, nájsť si lukratívne zamestnanie, auto, tučný účet, dobyť moc, udržať ju, zničiť protivníkov… Takto to pokračuje až do smr

Žijeme v úžasnej krajine. Nie, že by sa tu žilo nejako super, ale niekedy a možno aj častejšie mám dojem, že je tu všetko akosi naopak. Akoby postavené hore nohami, alebo zobrazené v krivom zrkadle. A tak sa dávajú nehorázne odmeny neschopným manažérom pri odchode so zadlžených firiem, z jednoduchých problémov sa robia zložité. Z obetí sú zrazu vinníci, zákon a poriadok existuje iba na papieri. Len takto si možno vys

Stretol som známeho. Pomerne úspešného. Nevideli sme sa aspon desať rokov. Nasledovali obligátne vety „Ahoj, dlho sme sa nevideli. Ako sa máš?“. To som ale netušil, aká smršť informácií ma zavalí. Rozviedol sa, žena z neho ťahá peniaze, pritom má problémy sám so sebou, deti neposlúchajú, zamestnanci sú nespokojní, auto nefunguje ako má, zdravie tiež nie je ktovie čo. Takto sme posedeli, zo dve hodinky som

Žijeme v právnom štáte. Zákony platia pre všetkých rovnako. Súdy ochraňujú čestných a poctivých občanov pred lumpami a asociálmi. Súdia spravodlivo a v zmysle litery zákona. Politici robia všetko, aby občan sa na Slovensku cítil dobre, využívajú efektívne dane a pracujú pre blaho štátu a občana. Polícia udržiava poriadok, pomáha a chráni, nasadzuje život pri ochrane nevinných občanov. Tak, dobre sme sa pobavili. Tera

Základnú vojenskú službu (ZVS) som absolvoval v 80-tych rokoch. Slúžili so mnou rôzni ľudia. Niektorí inteligentní, veľa jednoduchých ľudí, dokonca niekoľko ľudí pod hranicou debility. Už tam som si všimol zaujímavú vec. Za poddôstojníkov obvykle neboli menovaní ľudia s kvalitnejším vzdelaním a vyššou inteligenciou, ale práve ľudia, ktorých IQ sa blížilo k hranici debility. Bolo to pre mňa dlho záhadou. Potom som poc

25. mája 2012 začali v sýrskom meste Al – Hula boje medzi povstalcami a vládnymi silami. Výsledkom bolo viac ako stovka civilných obetí. Z toho bolo 49 detí. Obete boli pripísané vládnym silám Baššára al-Assada a ťažkému bombardovaniu delostrelectvom a tankami. Toľko k oficiálnej verzii. Prvé čo ma zarazilo bola informácia v spravodajstve TV Markíza, že mnoho obetí zomrelo podrezaním. Neviem, ako sa tam takáto

Temné mraky sa sťahujú nad Európou. Štvrtá Ríša (zďaleka nie tisícročná) sa otriasa v základoch. Jediné, čo ju môže zachrániť je vojna pod velením Führera s oceľovou päsťou… Nie, to nie je úvod fantastického románu. Bohužiaľ, to je krutá realita. V roku 1989 sme sa radovali, že sme sa zbavili útlaku červeného socializmu. Miesto neho ale nastúpil omnoho krutejší „dúhový“ socializmus. V skutočnosti pá

V roku 1989 nám pri tzv. „nežnej revolúcii“ jej protagonisti tvrdili: „Štát je zlý hospodár! Stačí si na pár rokov utiahnuť opasky a budeme sa mať ako na západe“. To všetko v čase, keď štátny dlh ČSSR bol, ak si dobre pamätám, okolo 700 Kčs na hlavu. A pohľadávky štátu, teda to čo dlhovali nám, boli niekoľkonásobne vyššie ako naše dlhy. Je viac ako 22 rokov po „revolúcii“. Politici