V sobotu 18.9.2010 prebehne na Slovensku ďalšie zo série zbytočných referend. Tentoraz organizovaného Sulíkom aj s podporou „modrej“ koalície a ďalších vládnych, mimovládnych a občianskych organizácií. Sme svedkami neustáleho presviedčania, že referendum je dobrá vec. Že sa treba zúčastniť a ako treba hlasovať. Dovolím si teda vysloviť aj ja svoj názor na referendum. Ale nie na toto konkrétne referendum, ale na status samotného referenda. Veľa vecí je totiž pred nami o referende zamlčovaných. Alebo sa o nich aspoň verejne nehovorí.
V tomto konkrétnom referende otázky samotné nie sú zlé a na každú z nich mám jasnú odpoveď. Problém je ale so samotným inštitútom referenda. Skúsme sa na to pozrieť logicky. Sulík samotný prehlasuje, že výsledok referenda je pre politikov záväzný. Prehlásil to po stretnutí s predsedníčkou Ústavného súdu SR Ivettou Macejkovou.
„Zaujímalo ma, či výsledky platného referenda sú pre politikov záväzné. Pani Macejková sa v tomto vyjadrila jednoznačne, že áno, záväzné sú,“ prehlásil Sulík po tomto stretnutí.
Tak ako to teda je? Je to pravda, alebo lož? Trocha z oboje. Je to veľmi šikovná manipulácia. Nedá sa totiž povedať, že je to lož. Ba priam naopak – každé jednotlivé slovo je číra pravda. Napriek tomu ale tvrdím, že referendum je zbytočné a Sulíkove vyjadrenia sú iba trepaním do vetra a manipuláciou ľudu.
Keď totiž Sulík povedal A, mal povedať aj B (a to doslovne). Sulík sa totiž odvoláva na Ústavu SR, článok 98, kde sa hovorí, že výsledky referenda sú záväzné a musia byť prijaté ako zákon. Táto hlava (v bode b) však hovorí: „Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.“
Z toho vyplýva, že výsledky referenda (v prípade jeho platnosti) budú vyhlásené v Zbierke zákonov. A toto je dôležité – výsledky referenda nie sú prijaté, ale vyhlásené. A aký je v tom rozdiel? Problémom sa totiž stávajú samotní poslanci. Občania totiž svoju povinnosť splnili a dali poslancom príkaz, ako majú konať v konkrétnych veciach. Ústava však nerieši ako a kedy tak majú urobiť. A nestanovuje ani žiadne sankcie pre prípad, keď sa rozhodnú vôľu občanov ignorovať. Čo pre nich samozrejme nie je žiaden problém.
Z toho vyplýva, že aj ak by prišlo k referendu 100% oprávnených voličov, pokiaľ nebude politická vôľa, nič sa nezmení. Je to presne ako s povinnosťou poslancov podrobiť sa dychovej skúške pri autonehode. Síce takú povinnosť majú, ak to ale neurobia, neexistujú žiadne páky ako ich k tomu donútiť.
Preto považujem každé referendum iba za naháňaním si politického kapitálu. Jeho výsledkami sa totiž nič nezmení. A Sulík to veľmi dobre vie. Na konci volebného obdobia totiž referendum určite vytiahne a povie „Veď ja som chcel zmenu, ale opozícia nám to zablokovala“. Pri referende sa totiž musíme spoliehať u poslancov najmä na to, čo vôbec nemajú – na ich svedomie.
Ja som pevne rozhodnutý nepodporiť ich politické zábavky. A čo vy?
Erich Vinclav
