V sobotu 29.9.2012 chystajú majitelia pozemkov pod hradom Krásna Hôrka čistenie pozemkov a uvedenie ich stavu do súladu so zákonom a povinnosťami ako majiteľov. Táto aktivita sa môže vnímať ako pozitívna správa pre Slovensko – veď sa jedná o naplnenie zákona. Ak by však tie pozemky neokupovala banda „squatterov“ a jedným z majiteľov pozemkov nebol Marián Kotleba. A z nepodstatnej záležitosti sa odra
Malacky a meno Dobrovodský sa pomaly stávajú synonymom pre aroganciu úradov, nezáujem štátu o svojich občanov, ignorovanie zákonov. Taktiež sa ale stávajú symbolom pre odvahu postaviť sa nespravodlivosti, odhodlania bojovať za svoje práva a odporu proti systému, ktorý dokázal urobiť človeku zo života peklo. Pre tých, ktorí netušia o čo ide: V Malackách nepomohol ani Lipšic, susedský spor sa môže skončiť zle Prvý rozh
Na Slovensku máme údajne demokraciu. Zdôrazňujem slovo údajne. Defínicia demokracie je totiž príliš všeobecná a dá sa až príliš ľahko ohýbať podľa potreby. Moja definícia ideálneho zriadenia je jednoduchá: Rovnaké práva pre všetkých, rovnaké povinnosti pre všetkých, rovnaká spravodlivosť pre všetkých. Dokonca si myslím, že táto definícia spĺňa aj tie najprísnejšie „demokratické“ meradlá.
Čoraz častejšie sa vo svojom okolí stretávam so slovným spojením „dnes v tejto ťažkej dobe“. Ako však môže byť dnes doba ťažká, keď každému bez rozdielov sú vraj zaručené práva vyplývajúce z demokratického a právneho štátu, ktorým údajne Slovenská republika nepochybne je? Ako môže byť doba ťažká, keď človek je súčasťou tak prepracovaného a férového sociálneho systému, ktorý každému zabezpečí to, čo mu pat
Súčasná, údajne slovenská vláda opäť boduje. Najnovšie sa rozhodla rozdávať múku a cestoviny sociálne odkázaným ľuďom. Oficiálne sa jedná približne o 370 tisíc ľudí. Kam už dospel tento štát, že jeho občania sú na tom tak zle, že je nutné zaviesť v podstate starý známy systém „žobračeniek“? Čo vlastne žobračenky boli? Prideľovali sa v období hospodárskej krízy 1930 – 1939. Boli to štátom vydávané po
Na konci minulého roku sa konali voľby do organov samosprávy. Prebehli ako prebehli, dopadli ako dopadli. O tom teraz hovoriť nebudem. Ich výsledok ale minimálne v jednom prípade odhalil v plnej kráse slabiny našej demokracie. Reč je o známom prípade novozvoleného starostu z Richnavy, ktorý mal pri skladaní sľubu jasné problémy.
Sloboda slova. Jeden z proklamovaných atribútov demokracie. Ak som sa minule venoval demokracii ako celku, teraz sa zameriam na tento jej prejav. Pretože sloboda slova je podľa zástancov demokratického systému jedným z jej pilierov. Ale ako všetko v dnešnej demokracii ide len o jednu z ilúzií modernej doby. A to jednoducho preto, lebo ako som zdôraznil už predtým, demokracia môže fungovať v menšom spoločenstve, kde m
Demokracia. V súčasnosti najrozšírenejší politický systém na zemi. Dennodenne ju skloňujú v médiách, oháňajú sa ňou politici a všetci dokopy ju velebia a ospevujú jej princípy. Je to však naozaj taký úžasný politický systém, ako sa nám snažia nahovoriť? Alebo je to len ďalší politický systém v dejinách ľudstva, so svojimi kladmi aj zápormi, ktorý bude jedného krásneho dňa prekonaný? Nuž mne sa skôr zdá, že to druhé.
Uplynul už nejaký čas, čo vyšli na svetlo sveta skutočnosti, ktoré dokazovali, že tzv. Kosovská oslobodzovacia armáda bola financovaná z kriminálnej činnosti. Pre ľudí, čo sa zaujímali o problém Kosova to nebola žiadna novinka a tí druhí boli zaskočení. Áno zaskočení, pretože uverili lživej propagande z konca deväťdesiatych rokov, ktorá démonizovala Srbov a albánskym ozbrojencom z Kosova udelila punc bojovníkov za sl
Keď vojská štátov NATO bombardovali pred takmer dvanástimi rokmi Juhosláviu, súbežne s vojenskými akciami bežala aj ofenzíva propagačná. Bola založená na klamstvách, polopravdách a vedomom zatajovaní skutočností a zahmlievaní. Vtedy sme napríklad nevedeli, že naša vtedajšia vláda nás vtiahla proti vôli väčšiny občanov do tejto barbarskej agresie, keď povolila prelety lietadiel NATO cez náš vzdušný priestor. Nevedeli