Žijeme vo zvláštnej dobe. Dôležitý je iba úspešný výsledok a to za každú cenu. Hneď ako prídeme do školy, postavia nás na štartovaciu čiaru spolu s húfom ďalších vyplašených detí a pretek začína. Je jedno akým spôsobom, ale cieľom je výsledok. Mať samé jednotky, dostať sa na prestížnu školu, nájsť si lukratívne zamestnanie, auto, tučný účet, dobyť moc, udržať ju, zničiť protivníkov… Takto to pokračuje až do smr
Všetci sa určite zhodneme na tom, že pre dosiahnutie cieľov národného obrodenia je najpotrebnejšia jednota. Problém však je pri uvádzaní tohto poznatku do života. Všetci o tom vedia, všetci o potrebe jednoty hovoria, ale realita je bohužiaľ úplne odlišná. Nič nie je tak rozštiepené ako národná scéna na Slovensku. Ale v čom však sú korene tohto neutešeného stavu? Predovšetkým v tom, že sa veľa o jednote hovorí, ale má
(22.12.2011) Pred Slovenským veľvyslanectvom v Budapešti sa dnes opäť konajú protesty. Tentoraz je to pre údajné porušovanie základných ľudských práv občanov Slovenska maďarskej národnosti. Tento protest organizuje Fidelitas – mládežnícka organizácia Fideszu. Primárnym cieľom protestu je poukázať na zločinnú politiku Slovenska, ktoré si dovolilo odobrať slovenské občianstvo ľuďom, ktorí požiadali o občianstvo m
Slovensko, voľakedy pre Slovákov krajina medu a mlieka. Dnes iba púšť, kde supy okolo mrciny nedočkavo čakajú, kedy si budú môcť odtrhnúť posledné kúsky mäsa. Tieto slová sa zdajú tvrdé, veď predsa nemôže byť tak zle, dajako bolo a dajako aj bude. Skutočnosť je ale ďaleko horšia. Rozhliadnime sa okolo seba a pozrime sa pod povrch toho pozlátka, ktorým nám lepia oči. Uvidíme nemilosrdnú skutočnosť. Uvidíme poľnohospod
Začiatok minulého storočia nevyzeral z hľadiska Slovákov ako národa nijak ružovo. Maďarizácia naberala na obrátkach a každý prejav národného cítenia bol trestaný. Propagátori odnárodňovania už netrpezlivo čakali na zánik Slovákov ako národa. lenže v spoločnosti, tak ako vo fyzike platí zákon akcie a reakcie a tieto aktivity vyvolali odozvu na slovenskej scéne, ktorá sa maďarizátorským kruhom rozhodne nemohla páčiť. S
14. marec 2011, Košice. V tento deň došlo v Košiciach k udalosti, ktorá nemá obdoby v histórii slovenskej štátnosti. Bola odhalená pamätná busta grófovi Jánosovi Esterházymu, človeku, ktorého jediným cieľom bola revízia trianonských hraníc. Na tomto cieli úzko spolupracoval s Maďarskou vládou, dokonca ako jej agent pod krycím meno „Szalma“. 17. a 18. apríla 1938 sa zúčastnil rokovaní v Poľsku, kde predlož
Nikto sa nezrodil z ničoty. Každý človek má svojich predkov. Každý má nárok na pravdivú históriu svojho rodu. Každý by mal byť na svojich predkov hrdý. A to sa týka nielen jednotlivcov, ale aj národov. Pozrime sa okolo seba. Každý národ okolo nás má svoju hrdosť. Či sú to Maďari, Poliaci, Česi. Prečo len my, Slováci, nedokážeme to, čo všetky národy okolo nás? Tvrdia nám, že my Slováci žiadnu históriu nemáme. Trúsia o
„Dá sa pochopiť, že dychtivá mládež neoplýva trpezlivosťou. Lenže preto sú tu dospelí, aby ju vychovávali a viedli správnym smerom. Netrpezlivosť je treba premeniť v schopnosť pracovať potichu a s dôverou pre budúcnosť, čakať so zaťatými zubami, až príde správny čas.“ Tieto slová zazneli pred 87 rokmi. Myslím však, že tento výrok, tieto slová sú nadčasové a majú nám čo povedať aj dnes. A to predovšetkým t